Aké napríklad?
Veľmi významné je napríklad dedičstvo po predkoch. Všetko čo zažili naši predkovia je zapísané v dedičstve našich buniek. Veľmi často nás to determinuje, ale mi si to neuvedomujeme. Môžeme mať rôzne pocity. Tušíme, že v sebe máme nejaký konflikt, že sa nevieme so sebou dohodnúť, že sa nevieme rozhodovať. Príčinou takéhoto stavu je, že nedostatočne poznáme samých seba. Etikoterapia je Ctiborom Bezděkom definovaná ako rozpoznávanie pravdy o sebe samom.

Čo je to pravda?

Pravda je to, čo je univerzálne. Koreň celého je rozpoznávanie pravdy o sebe a rozpúšťanie iluzórnych predstáv o sebe a svete. Čiže rozpoznávanie toho čo pravda je a čo pravda nie je. Pravda je univerzálne platná. Pravda je to, čo nikto nemôže spochybniť alebo zmeniť.

Čo nemôžeme nikto spochybniť alebo zmeniť?

Napríklad to, že život je postavený na základe kauzality. To znamená reťazca príčin a následkov. Veľmi pomáha uvedomenie, že celý život sa deje ako nejaká príčina, ktorá má nejaký následok. Ten následok sa stáva príčinou nejakého iného následku. Toto je reťazec, ako život funguje. Sme súčasťou energie a energia je frekvencia a rezonancia. Ak hodíš kameň do vody, dôsledkom je vlna. Podobne je to aj v našich životoch. Ak si toto človek uvedomí, môže rozpustiť ilúziu, že veci sa dejú náhodne. Môžeš prestať veriť na náhody a tým prevziať zodpovednosť za seba a svoj život. Lebo vieš, že ako konáš, také následky ti to prinesie. A neveríš tomu, že náhodou si mal šťastie alebo, že náhodou si mal smolu. A nie je ti jedno, ako konáš, lebo sa nevyhováraš na náhodu.

Komu by si etikoterapiu odporučil?

Kľúčové je prebratie zodpovednosti za seba. Etikoterapia je vhodná najmä pre ľudí, ktorí sú schopní prevziať zodpovednosť za svoj život. Takíto ľudia hľadajú príčinu všetkého, čo sa deje, v sebe.

Ak by si mal jedným slovom vyjadriť, čo ťa na etikoterapii zaujalo?

Spojenie

Ako prebieha stretnutie s klientom v rámci etikoterapie?

Etikoterapeutický koučing alebo sedenie je riadený rozhovor, v ktorom odkrývame neviditeľné súvislosti a príčiny toho, keď má človek narušené vzťahy s inými alebo sám so sebou. V procese dochádza k uvedomeniu príčin a prebratiu zodpovednosti za zistený stav. To klientovi umožňuje liečiť si zranenia, uvoľniť napätie a odpor. Taktiež mu to umožňuje dostať sa do nadhľadu, aby mohol situáciu zmeniť. Následne sa cíti silnejší, sebavedomejší a vidí riešenia. Sedenie trvá spravidla 90 minút. Niekedy na vyriešenie podstatného stačí jedno až dve sedenia. Ak je problém závažnejší alebo sa týka rodových vzorcov, odporúčam intenzívnejší tréning etikoterapeutických zručnosti.


Čo najčastejšie hľadajú ľudia, ktorí za tebou chodia alebo sa chcú venovať etikoterapii?

Najčastejšie zdravie. Potom spokojnosť, pokoj a šťastie.


Aké zmeny sleduješ na ľuďoch, ktorí sa venujú etikoterapii?

Jedným slovom? Výrazné. Mám okolo seba viac ako tisícku ľudí, ktorí sa etikoterapii venujú viac ako 4 roky. Rastieme spolu. Najlepšie to asi dokumentujú zdielania na sociálnych sieťach alebo v knihe návštev na mojej stránke advaita.sk. Tam ľudia často popisujú, ako sa im mení život. Časté je, že ľudia v krízových situáciách reagujú pokojnejšie, uvážlivejšie, s väčším nadhľadom. Viac majú pod kontrolou situácie, v ktorých pred tým zlyhávali. Lepšie sa im darí udržať si zdravie, lepšie sa im darí udržať si zdravé vzťahy alebo zlepšiť také vzťahy, ktoré predtým považovali za nezlepšiteľné. Niekedy až zázračne. 

Čo pre teba znamená zázrak? 

To čo považujeme za nemožné a stane sa to. 

Čo znamená venovať sa etikoterapii?

Byť si vedomý toho, čo robím. Mať zodpovednosť za svoj život. Mať vôľu k sebapoznávaniu. Spoznávaniu nie len svojich dobrých stránok. Dôležité je poznať aj to, v čom som pyšný, slabý, zlyhávajúci, sebecký, arogantný. Dôležité je rozpoznanie svojich strachov. Ich príčinou je nedôvera k životu. Príčinou nedôvery je, že sme sa uzavreli životu. Odpojili sme sa od schopnosti vnímať jeden celistvý život a vesmír ako jeden celok. Dôsledkom tohto odpojenia je strach a vnútorná prázdnota. Strach je kontrolka, ktorá ťa upozorňuje na to, že si niekde stratil spojenie. Stratil si kontakt s vlastným zdrojom. Vtedy by sme mali tento kontakt obnoviť. Namiesto toho sa často strachu podriadime a strach začína určovať to, ako konáme. Psychosomaticky sa strach prejavuje najmä na srdci a pľúcach. Dýchame kratšie a plytšie.

Čo sa so mnou pravdepodobne bude diať, ak sa budem venovať etikoterapii?

Začneš sa uvoľňovať. Naučíš sa uvoľniť napätie. Staneš sa komplexnejším, viac sebavedomím, viac sebadôverujúcim si. Budeš schopný vyššej sebaúcty a sebalásky. Keď má človek vyššiu sebaúctu a sebalásku, tak je schopný dať viac úcty a lásky aj vo vzťahu k iným . Častou príčinou neschopnosti prejavovať lásku je, že človek necíti lásku vo svojom vlastnom vnútri. Potom ju nevie ani prejaviť.

Aké vlastnosti by sme mali prioritne rozvíjať? 

Cnosti. Pravdivosť voči sebe, voči iným. Vernosť ako základ dôvery a integrity. Integrita je stav, keď to, čo cítim, myslím, hovorím a konám je v súlade. Ak nie som v integrite, veľmi ťažko sa mi žije samým so sebou a taktiež s druhými. Nedôverujem sebe ani druhým. Navzájom sa podozrievame. To narušuje vzťahy a narušené vzťahy vedú k chorobám. 

Môže byt venovanie sa etikoterapii len útekom od reality a zodpovednosti? 

Etikoterapia smeruje skôr k pravému opaku. Etikoterapia vedie k zvýšeniu zodpovednosti. Vedie ťa k tomu, aby si bol oveľa viac vedomý v prítomnosti. Etikoterapia veľmi dbá na racionalitu, korene a zemitosť. Úlohou kouča v etikoterapii je, aby človeka držal na zemi. Napríklad koncentráciou na predkov, na rod a tradície. Kouč vedie človeka k schopnosti vnímať sa tu na zemi, kde nie sme náhodou. Veľa ľudí na spirituálnych cestách ulietajú do iných svetov. Tužia byť tam, lebo tu sa cítia nespokojní. Nemajú tu zapustene korene. Korene pre človeka sú najmä jeho rodina. Preto narušené vzťahy v rodinách často vedú k tomu že, ľudia ulietavajú aj do fantazijných svetov. V taoizme je

lovek definovaný ako bytosť, ktorá prepája nebo a zem. My nemáme uletieť, ale spojiť sa. Silné korene vytvárajú dobré podmienky na rast veľkého silného stromu. 

Komu by si etikoterapiu neodporúčal? 

Ľuďom, ktorí nie sú ochotní meniť seba samých a príčinu všetkého vidia mimo seba. Takí ľudia trvajú na tom, aby sa zmenili druhí a potom oni budú v pohode. A to je úplne opačný smer, akým etikoterapia pracuje. Jeden smer, ktorým sa zbavujem zodpovednosti a prenášam ju na iných, vedie k utrpeniu a bolesti. Druhý smer, ktorým preberám zodpovednosť za všetko a vytváram spojenia so všetkým, vedie k radosti.

Kde vidíš najväčší potenciál na zvýšenie kvality života na Slovensku? 

V morálke. Už veľmi dlhé obdobie zažívame krízu morálky. Všetky krízy, ktoré v súčasnosti zažívame, či už hospodárska, finančná, vzťahová, environmentálna, majú jedno spoločné. A to je morálna kríza. Miera sebectva je dnes tak vysoká, že spoločnosť akceptuje korupciu a taktiež sa nechá korumpovať rôznymi opatreniami. Tieto opatrenia vždy korumpujú tú časť spoločnosti, ktorej hlasy sú potrebné. Je to výzva pre spoločnosť, ktorá takéto konanie akceptuje. Potrebujeme si zvýšiť sebavedomie, sebaúctu a viac si uvedomiť svoju hodnotu. Verím, že potom mnohé sekundárne javy vymiznú.

Kde by sa dali poznatky etikoterapie zakomponovať do vzdelávacieho systému?

Takmer všade. Čím viac budeme poznať seba samých, tým lepšie sa budeme vedieť rozvíjať.

Ak by si bol minister školstva a mal by si spraviť svoje prvé rozhodnutie? 

V prvom rade by som zmenil frontálne vyučovanie, ktoré tu funguje od Márie Terézie. To je postavené na tom, že katedra je vyššie. Učiteľ je nad žiakmi. Žiaci sú tvárou k učiteľovi, ktorý je ten múdry. Učiteľ vie tie správne informácie a musí ich dostať do hláv žiakov.

Ako by vyučovanie v tomto smere malo podľa teba vyzerať?

Vyučovať by sa malo v kruhu, v ktorom je učiteľ len jeden z účastníkov. Učiteľ nesie zodpovednosť za to, aby v kruhu bola integrita a fungovali základne pravidlá spravodlivosti. Učiteľ sprostredkúva žiakom vedomosti a zručnosti a pomáha im ich objaviť v sebe.

Predstav si, že si učiteľ na prvom stupni základnej školy a sadol si si s deťmi do kruhu. Čo by si urobil ako prvé? 

Overil by som si, ako vedia základné návyky. Návyky ako napríklad čarovné slovíčka ako ďakujem, prosím, odpusť mi, ospravedlňujem sa. 

Ako by si si to overil?

Podnecoval by som rozhovory a sledoval by som, či tieto slovíčka používajú. Či vedia poprosiť, či vedia poďakovať, či sa vedia ospravedlniť a odpúšťať si.

A keby si videl, že to dieťa nevie?

Tak by som ho to učil. 

Akým spôsobom? 

Svojim príkladom. Urobil som ti niečo? Prišiel som neskoro? Dotkol som sa ťa? Ospravedlňujem sa ti. Prosím odpusť mi. Som tu s tebou. Deti sa učia podľa toho, čo vnímajú. Ostatné informácie len memorujú do krátkodobej pamäte, aby to neskôr vypustili. 

Aký by mal byt podľa teba ideálny produkt vzdelávacieho systému na Slovensku? Ako by mal vyzerať žiak, ktorý dokončí povinný vzdelávací systém?

Človek, ktorý prebral zodpovednosť za svoj život a za svoje skutky. Človek vnútorné integrovaný, ktorý rozumie tomu ako funguje energia a tomu, ako sa zo zámeru stane čin s nejakými následkami. Človek, ktorý pozná svoje dary a talenty a vie ich ponúknuť svetu. To by aj stačilo. Toto by nás posunulo ďaleko vpred.

Ako si sa dostal k etikoterapii?

Život ma tak postupne k tomu doviedol. Vyrastal som v rodine, kde boli ctené hodnoty ako spravodlivosť, čestnosť a pravdivosť. Veľmi silným momentom v mojom živote bola smrť otca. Prišla nečakane a existenciálne mnou otriasla. Mal som 36 rokov. Nerozumel som, prečo sa veci diali tak dramaticky. Začal som hľadať odpovede cez jógu, zdravú životosprávu, religionistiku a množstvo dobrých učiteľov, za ktorých som veľmi vďačný. V roku 2002 som sa dostal ku knihe Ctibora Bezděka Eetikoterapie – Záhada nemoci a smrti. V tej chvíli som zistil, že všetko to, čo som dovtedy spoznal v iných oblastiach, je v etikoterapii koncentrované. Sám autor Ctibor Bezděk v knihe vyzval svojich pokračovateľov, aby na jeho prácu nadviazali. Túto pomyslene hodenú rukavicu som zdvihol.

Kde vidíš svoj priestor? 

V tom čom robím. Sústredím sa na vzdelávanie dospelých. Je pre mňa dôležité, aby každé stretnutie s človekom bolo obohatením pre nás oboch. Aby sme sa cítili silnejší ako pred tým, než sme sa stretli. 

Čo predovšetkým robíš? 

Pracujem sám na sebe. Rozvíjam svoje talenty a obohacujem nimi svet. Zvyšujem mieru svojej užitočnosti pre ľudí, pre svet v ktorom žijem. Učím, koučujem, vediem etikoterapeutické sedenia, publikujem svoje poznatky a skúsenosti. Trénujem etikoterapeutické zručnosti, vediem školu života s etikoterapiou, Aktuálne píšem knižku.

Aké sú tvoje talenty?

Spájať sa vnútorne aj navonok. Viem komunikovať. Viem to, čo cítim dostať do pojmov a viet. Mojou misiou je šíriť poznanie, čo vedie k utrpeniu a čo k radosti, šťastiu a naplneniu. Aby si ľudia mohli vybrať, ktorou cestou ísť. Učiť seba aj iných rozpoznávaťspojenie na rozdiel od odporu. 

Aký je tvoj sen? 

Mám čoraz menej snov. Moja realita sa stáva mojim snom. Sen ľudia často vnímajú ako niečo, čo by chceli, ale čo sa nikdy nestane. Neveria, že by sa to mohlo stať. Na materiálnej úrovni by som veľmi rád vybudoval etikoterapeutické centrum pre Slovensko. Pozemok a základný projekt už mám. Hľadám ľudí, možnosti a prostriedky, v spojení s ktorými by sme vedeli takéto centrum vybudovať. 

Na akú otázku by si chcel poznať odpoveď. 

Einstein povedal, že netuží po ničom inom, než poznať Božie myšlienky. Myslieť to, čo myslí Boh. 

A čo podľa teba myslí Boh?

Mam blízko ku kresťanskému vnímaniu Boha. To pre mňa znamená, že Boh je svetlo a láska. Láska je spojenie. Láska je energia a medzi dvoma prúdi, ak sú vysielač a prijímač navzájom naladené.  Boh nie je Jeden ale je Jedno. Teda Celistvosť. Byť za jedno s Bohom znamená byť naplnený, celistvý.