Starý rok uzatvára kapitoly svojho času a ku mne silno prichádza pocit úcty za všetko, čo priniesol. Veľakrát totiž zvykneme odchádzajúci rok hodnotiť, porovnávať, niečo z neho vyzdvihnúť, dvíhať si cez úspechy v ňom svoje ego, alebo naopak, to, čo sa nepodarilo, je fuj, fuj a treba to pustiť, rozpustiť, odsunúť. Teraz to môže byť inak. Teraz sa môžeme s úctou starému roku pokloniť. Pokloniť sa ticho za to, čo priniesol i odniesol bez hodnotenia, pohŕdania, bezmocnosti či ľútosti. Pokloniť sa láskavo všetkému, čo sa v ňom stalo, všetko je naše a to najlepšie, čo sa udialo. O tom bola aj jedna ranná sanga v decembri a vyberám z nej nasledovné slová Vladka Červenáka:
By DagmaRA Sarita Poliaková Modlitba a vytrvalosť. Poďme sa na ne pozrieť fraktálne. Pri vytrvalosti je dôležitá trpezlivosť, pretože často prichádzajú prekážky, ktoré ťa zastavujú, strácaš na nich energiu. Keď sa hlboko nacítiš na slovo vytrvať, príde ti: vytrvaj správne, ponopono. Prečo? Čo je dobré? Dobré je to, čo je dobré pre celok, ktorého som súčasťou, takže vytrvať v správnom znamená - vytrvať v dobrom. Dobré je v modlitbách. Modlitba je dobré, čo ťa podporuje vo vytrvalosti. To znamená, keď vytrváš, máš dosť energie. Vytrvalosť ti harmonizuje čakry, otvára toroidálne pole, takže prijímaš a vyžaruješ energiu. Máš toľko energie, že ti vystačí nielen na prežitie, ale máš aj na vyžarovanie, na odovzdávanie, aj na obohacovanie ti ostáva. Čo prijímaš, to vraciaš, minimum použiješ na to, aby fungovalo tvoje telo.
Takto vidíme, že modlitbu môžeme vnímať ako technológiu, ako nástroj, aby sme mohli svietiť.
By DagmaRA Sarita Poliaková "Ako sa zomiera spirituálne?" zaznela Vladkova otázka na jednej rannej sange v októbri. Bola reakciou na rozprávanie o zamrznutí, o pocite zastavenia a zaseknutia, ktorý prišiel akoby z ničoho nič. Jednoducho tu bol a čo s ním? Odpoveď - spirituálne zomri.
By DagmaRA Sarita Poliaková Strana 18 z 34
5
SPRIATELENÉ STRÁNKY RODINY ADVAITA
