Naše telá sú vytvorené z vibrujúcej energie tak, ako je z energie všetko hmotné. Celý hmotný vesmír je rotujúca vzájomne prepojená energia. Energia rotujúca v špirále do nekonečna. Toto energetické pole zároveň je nositeľom informácie, je živým energoinformačným poľom.

Veľmi dobre rozumieme fyzikálnym zákonom a tým, ktoré sa týkajú z nášho pohľadu neživej prírody. Zákon zachovania energie, rezonančný zákon, zákon príťažlivosti... Zabúdame však, že sme súčasťou týchto zákonitostí, a teda na hmotnej úrovni sme z tej istej energie a platia na nás tie isté zákony.

V duálnom svete má energia dva póly, označujeme ich ako + kladný a – záporný pól. Ak si predstavíme špirálu, tak pravotočivá špirála sa bude zaťahovať a vytvorí lúč, v ktorom je energia vysoko koncentrovanou silou. Na tomto princípe funguje napríklad gamanôž alebo rezanie vodou. V prírode poznáme tornáda alebo vodné víry. Týmto spôsobom sa energia pohybuje v našej ľavej (mužskej) hemisfére. Preto ľavá hemisféra umožnuje lineárne myslenie, sledovať reťazec logických následností, umožňuje jednobodové sústredenie. Muži prevažne myslia touto hemisférou. Energia v mužskom tele podlieha pravotočivej rotácii, preto sú aj svalové tkanivá muža pevnejšie. Má väčšiu fyzickú silu. Muž sa dokáže sústrediť na jeden bod ľahšie. Oveľa ťažšie je preňho sledovať viacero paralelných, súbežných procesov. Energia muža je zameraná na dávanie. Pri pohlavnom akte, keď má dôjsť k splodeniu a pokračovaniu života, telo tuhne a dáva.

Diskusný večer z cyklu Kto som, odkiaľ  a kam idem, aké mám možnosti?

Téma: Manipulácia v spoločnosti a v rodinách.

Hosťom Mgr. Vladimíra Červenáka bol  Mgr. Peter Marman, PhD. 

11. máj 2015

Diskusný večer z cyklu Kto som, odkiaľ a kam idem, aké mám možnosti?

v Staromestskom centre kultúry a vzdelávania  G19, v Bratislave bol hosťom  Vladimíra Červenáka, dokumentarista Viliam Poltikovič.

Diskusia k filmu Fatum o osude, ktorý môžeme tvoriť, alebo byť v jeho vleku.

4. 05. 2017

Ako som sa rozhodla vziať naspäť svoju SILU a MOC, ktorú som kedysi dávno odovzdala lekárom

Pred časom som presne po roku navštívila špecializovaného lekára. Taká štandardná prehliadka dva roky po operácii. Už pred rokom mal potrebu miesto povzbudenia povedať mi: „Vaše riziko je minimálne, ale je !“ a pokračoval v popise katastrofických scenárov, z ktorých by sa niektorý pacient možno aj psychicky zložil.

Tentoraz sa opýtal, ako sa mám.

Keď som povedala, že sa cítim výborne, aj s príslušnými detailmi z môjho života, pozeral ako neveriaci Tomáš.

Po kontrole mi povedal to, čo sama viem: že SOM ZDRAVÁ. A opäť ma začal presviedčať, čo by som mala robiť, aby som zdravá aj ostala. Principiálne sú, podľa neho, jedinou cestou k trvalému zdraviu pri chorobách a ich predchádzaniu antibiotiká, genetika a očkovanie. Pozerala som na neho s pochopením a poďakovala som sa, pretože viem, že si robí svoju prácu najlepšie, ako vie, ale jeho názor už so mnou nerezonuje. Spomenula som epigenetiku a lekárov celostnej medicíny, ktorí majú iný pohľad, berú človeka ako celok a dokážu ho podporiť v jeho samoliečivej schopnosti.

Vzťahy, vzťahy, vzťahy. Kam sa pohneme, tam riešime, liečime, vnímame, vidíme... vzťahy. Vzťahy iných k nám, vzťahy nás k iným, my vo vzťahu k svetu, svet vo vzťahoch k nám, výrazne svitá aj na časy vzťahu k sebe samému. 

Ako súvisia naše vzťahy s etikoterapiou? Veľmi intenzívne. MUDr. Ctibor Bezděk, zakladateľ etikoterapie, v 30. rokoch minulého storočia definoval etikoterapiu ako metódu, ktorá vidí príčinnú súvislosť medzi ochoreniami ľudí a kvalitou ich vzťahov. Všetkých. V tom čase hovoril, že príčinou chorôb sú narušené vzťahy a udržanie si zdravia podmieňoval životom v súlade s etickým žitím, v súlade s božími zákonmi. Čo zadefinoval v minulosti, rozkódovávame aj v prítomnosti.

Vždy môžeme urobiť rozhodnutie, kedy povieme jednoznačné DOSŤ. Je to iba na nás…

Po dvoch rokoch cestujem v lete vlakom. Vybrala som si trať trvajúcu necelé dve hodiny, pretože som sa domnievala, že tento čas v rúšku ešte ako-tak zvládnem.

Sedím pri okne, kde je iba jedno sedadlo oproti druhému. Vagón sa postupne zapĺňa. Pán, sediaci cez uličku, píše na notebooku a respirátor má pod nosom alebo skôr na brade. Dám si teda rúško pod nos aj ja a zvedavo čakám, čo sa bude diať. Pod nosom ho nemám z neúcty k druhým, ale z úcty k sebe. Poznám najlepšie svoj zdravotný stav, som zdravá a cítim sa ako väčšina ľudí podstatne lepšie, ak môžem dýchať bez obmedzenia.

Nikdy se člověk nestává tak jasně a nezvratně tvůrcem svého osudu, jako v oblasti duchovní. Díky vysoké pohyblivosti a rychlosti myšlenkových vibrací může myslitel, který vědomě vytváří svůj vnitřní život, pracovat s toutéž přesností a jistotou, s jakou architekt staví budovu podle nakresleného plánu. Každá nová myšlenka přidává nový detail k budované stavbě, ani jedna nepřijde nazmar. Skupiny sourodých myšlenek, které se opakují během několika životů, určují rysy lidského charakteru. A takzvané vrozené myšlenky a dovednosti nejsou ničím jiným, než výsledkem duševní práce minulosti.

Ten, kdo chce prověřit sílu myšlenky vůči charakteru, může ji kdykoliv vyzkoušet na sobě. V tom případě si zvolí svoji nejslabší stránku, např. netrpělivost. Jestliže má člověk tuto vlastnost, zvolí si za předmět každodenního zamyšlení vlastnost opačnou – trpělivost. Začne tuto vlastnost studovat ze všech stran. Začne si postupně sebe sama představovat v nejrůznějších situacích, které mohou vyvolávat výbuchy netrpělivosti a přitom se bude v myšlenkách nutit plně se ovládat, být trpělivý. Tuto myšlenkovou práci je potřeba dělat každý den (nestálé, střídavé úsilí nepomáhá) během určité doby. Brzy člověk zjistí, že se myšlenka na trpělivost začíná objevovat v jeho vědomí i mimo dobu, určenou pro zmíněnou práci mysli. Bude to signál toho, že základy návyku k trpělivosti jsou položeny.