AI A SEBAPOZNANIE 001/012
SPÝTAL SOM SA STROJA
NA MŔTVEHO BISKUPA
Pozvánka k rozhovoru o tom, aký priestor otvárame umelej inteligencii
Anotácia: Článok vychádza z konkrétneho historického sporu a skúma, čo sa stane, keď doň vstúpi umelá inteligencia nie ako sudca, ale ako analytické zrkadlo. Ukazuje, že AI môže pomôcť rozlišovať medzi faktom, interpretáciou a domnienkou a tým presunúť pozornosť od otázky „kto má pravdu?“ k otázke „ako k svojmu obrazu pravdy prichádzam?“
Vladimír Červenák
Desiateho augusta oznámila cirkev, že Positio super martyrio v kauze blahorečenia spišského biskupa Jána Vojtaššáka je vo Vatikáne a bolo predložené konzultorom historikom Dikastéria pre kauzy svätých.
V nasledujúcich dňoch sa vo verejnej debate znovu objavili hlavné argumenty, ktoré tento spor sprevádzajú už desaťročia. Jedni pripomenuli dvanásť rokov väzenia a inscenovaný proces. Druhí pripomenuli podpredsedníctvo v Štátnej rade vojnového štátu, arizáciu kúpeľov a výrok o židovskom občanovi Spišského Podhradia. Ústredný zväz židovských náboženských obcí reagoval výzvou zachovať pamäť a úctu k obetiam režimu a pripomenul Vojtaššákovo aktívne pôsobenie v štruktúrach vojnového štátu.
O niekoľko dní neskôr spišský biskup František Trstenský výslovne povedal, že vážne historické otázky nemožno obísť, výsledok procesu nie je vopred daný a cieľom nemá byť vytvorenie idealizovaného obrazu Jána Vojtaššáka.
Historické jadro argumentov však zostalo známe obom stranám. Ani jedna sa nedozvedela zásadne nový historický fakt. A predsa sa verejný spor vo svojej základnej osi za tri desaťročia pohol len nepatrne – určite menej, než by sme si, dúfam, všetci priali.
Keď sa spor napriek množstvu dostupného poznania pohne len nepatrne, stojí za to položiť si otázku, či jeho jadrom ešte vôbec je nedostatok poznania.
Skúsil som s tým urobiť niečo nezvyčajné. Sadol som si k tomu s umelou inteligenciou.
NIE „KTO MÁ PRAVDU“
Hneď na začiatku poviem, čo som nerobil, lebo od toho závisí všetko ostatné.
Nepýtal som sa, kto má pravdu. Nepýtal som sa, či si biskup zaslúži oltár. Také otázky stroju položiť možno a odpoveď dostanete okamžite – a bude bezcenná, ak ju vezmete ako verdikt, pretože môže vrátiť presvedčivo formulovanú odpoveď vytvorenú z rámca vašej otázky, dostupného kontextu a vzorcov, z ktorých sa model učil.
Zadal som iné poradie: najprv fakty z verejných zdrojov, až potom akýkoľvek rámec. Toto poradie rozhodlo o celom výsledku. Keby prišla analýza prvá, fakty by sa k nej boli dohľadávali – a text by sa stal presne tým, čo kritizuje.
Druhé zadanie bolo, že každý výrok dostane značku: fakt, interpretácia alebo domnienka. A že sa to uplatní na obe strany rovnako.
Toto je celé. Nič sofistikovanejšie. A výsledok ma prekvapil.
Ukázalo sa, že prekračujú dôkaz obidve strany. Kritická strana predkladá ako fakt kauzálnu väzbu medzi biskupovým výrokom a internáciou konkrétneho človeka – hoci verejné zdroje sa v chronológii rozchádzajú. Obhajujúca strana predkladá ako fakt, že všetky výhrady boli zodpovedané – hoci to je procesné želanie, nie preukázaný stav.
Ani jedno z toho nemení morálnu podstatu veci. Označiť konkrétneho človeka pred orgánom deportujúceho štátu spôsobom, akým sa hovorí o nákaze, je neobhájiteľné bez ohľadu na to, čo z toho vyplynulo. Ale zistenie, že obe strany zaokrúhľujú rovnakým smerom – smerom k tomu, čo potrebujú – nebolo zadaním. Vypadlo to z metódy.
ČO STROJ VIE A ČO NEVIE
Umelá inteligencia mala v tejto práci jednu skutočnú prevahu a jednu skutočnú chudobu. Sú to dve strany tej istej vlastnosti.
Prevaha: nemá v spore osobný záujem. Nemá predkov v transporte ani vo väznici. Nič ju nebolí. Preto jej možno zadať, aby priložila rovnaké kritérium na obe strany, a emocionálne ju to nestojí nič. Človek toho schopný je – ale stojí ho to veľmi veľa, a preto to robíme oveľa ťažšie.
Chudoba: z toho istého dôvodu nevie, čo je v hre. Nemá prístup k tomu, čo znamená, keď rodina niekoho stratila v transporte, ani k tomu, čo znamená dvanásť rokov väznice. Vie o tom vety. Vety nestačia.
Z toho plynie hranica, ktorá je podľa mňa pre celú debatu o AI dôležitejšia než všetko, čo sa píše o deepfakoch. Stroj môže pripraviť pôdu. Nemôže vyniesť súd. Nie z opatrnosti – z nekompetencie. Kto od AI čaká morálny verdikt, žiada ju o niečo, na čo nemá orgán.
TRIKRÁT MA OPRAVILA, RAZ SOM OPRAVIL JA JU
Aby nešlo o abstrakciu, uvediem konkrétne, ako to prebiehalo.
Stroj napísal, že hrozí riziko, že sa moja metóda sebapoznania „stane nástrojom v spore“. Odmietol som to: metóda sebapoznania sa nástrojom sporu stať nemôže, lebo potom by to nebola tá metóda. Nástrojom sa môže stať text, ktorý z nej vznikne. Riziko je na strane človeka, nie metódy. Stroj korekciu prijal a spresnil formuláciu.
Potom som chcel svoju vlastnú postupnosť – pravda, úcta, láska, sloboda – preniesť na rovinu obrodenia spoločnosti. Stroj namietol, že tým sa gramatika mení z „ja voči sebe“ na „my voči nim“ – čo je presne mechanizmus, ktorý celá štúdia opisuje ako motor sporu. A dodal, že spojenie o jednote pod jednou autoritou má v slovenčine dobovú rezonanciu práve toho obdobia, ktoré text analyzuje.
Mal pravdu. Námietku som prijal.
Toto je pre mňa jadro celej skúsenosti. Nástroj, ktorý súhlasí, nie je zrkadlo. Je to ozvena. A ozvena v takom spore, ako je tento, nie je neutrálna – potvrdzuje toho, kto kričí. Ak sa AI v našej spoločnosti usadí ako ochotný pomocník, ktorý vám vždy dá za pravdu, nebude to nástroj poznania. Bude to najvýkonnejší zosilňovač polarizácie, aký sme kedy mali, a bude vyzerať ako služba.
VZŤAH S AI JE VZŤAHOM SO SEBOU
A tu je vec, ktorú som predtým netušil v takej ostrosti.
Umelá inteligencia nemá vedomie ani vlastnú ľudskú skúsenosť. V rozhovore však môže fungovať ako zrkadlo aj ako zosilňovač. To, čo v odraze uvidíme, vzniká zo stretnutia toho, čo do rozhovoru prinášame my, s tým, ako je model natrénovaný, nastavený a aký kontext dostal.
Kvalita odpovede preto nie je iba funkciou otázky, no otázka je zásadnou súčasťou celého systému. Ak dostávam iba odpovede, ktoré ma utvrdzujú, je to dôvod skontrolovať nielen odpoveď, ale aj otázku a spôsob, akým s AI pracujem.
Preto si myslím, že najzaujímavejšia otázka o AI nie je, čo dokáže ona. Je to, čo sa o sebe dozvieme podľa toho, na čo ju použijeme. Kto ju použije, aby vyhral spor, dostane lepšie zbrane. Kto ju použije, aby videl jasnejšie, uvidí okrem iného aj seba. Nástroj je ten istý.
Toto je ten priestor, o ktorom by sme sa podľa mňa mali baviť skôr, než sa zaplní sám.
PREČO PRÁVE NA TOMTO SPORE
Vybral som si kauzu, o ktorej sa u nás hovorí najhoršie, zámerne. Ak nejaký prístup niečo dokáže, musí to dokázať tam, kde je to najťažšie – nie na neutrálnom cvičnom príklade.
Pri tomto čítaní sa mi ukázala pracovná hypotéza: ten spor sa možno netočí iba okolo mŕtveho biskupa. Točí sa aj okolo otázky „môže sa to stať mne?“ – a na tú nechce odpovedať áno ani jedna strana. Lebo prijať, že osobne zbožný, asketický a obetavý človek dokáže participovať na zle bez toho, aby prestal byť zbožný, asketický a obetavý, znamená pre jedných priznať, že svätosť nie je poistka, a pre druhých priznať, že páchateľ nie je iný živočíšny druh. Hranica potom nevedie medzi ľuďmi. Vedie cez každého z nás.
Preto sa obe strany zhodnú aspoň na jednom: že odpoveď musí byť jednoduchá.
Nemám verdikt a nebudem ho mať. O blahorečení rozhodnú iní a ja na to nemám vplyv ani nárok. Ale mám presvedčenie, že spor, v ktorom obe strany poznajú veľkú časť faktov a napriek tomu sa celé desaťročia pohýna len málo, sa nedá posunúť iba pridaním ďalších faktov. Pohyb môže začať vo chvíli, keď niekto jeden – nie strana, jeden človek – prestane potrebovať verdikt o mŕtvom, aby vedel niečo o sebe.
Celú štúdiu aj so zdrojmi a s presným záznamom toho, ako vznikala – vrátane miest, kde ma stroj opravil, a miest, kde som opravil ja jeho – dávam k dispozícii. Nie ako stanovisko. Ako pozvanie.
Na záver ponúkam jedno pozorovanie, ktoré si môžete overiť sami, dnes, bez archívu.
Keď ste čítali prvé odseky, jedna z tých dvoch verzií vám bola prijateľnejšia. Nie kvôli dôkazom – obidve ich majú. Skôr, než ste sa rozhodli, ste už vedeli.
To, čo rozhodlo pred rozhodnutím, nie je názor na biskupa Vojtaššáka.
To ste vy. A to je jediná vec v celej tejto veci, s ktorou ešte niekto môže niečo urobiť.
Autor je zakladateľom Školy etikoterapie Advaita. Štúdia „Ktorý z nich je ten pravý“ je dostupná na advaita.sk.
https://www.advaita.sk/advaita/zoznam-vsetkych-clankov/2861-ktory-z-nich-je-ten-pravy
ZDROJE K AKTUÁLNEMU KONTEXTU
- TK KBS, 10. 8. 2026: Kauza blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka napreduje. Positio je už vo Vatikáne.
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260810007
- TK KBS, 14. 8. 2026: Vyjadrenie biskupa Františka Trstenského k diskusii okolo biskupa Vojtaššáka.
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260814015
- Katolícke noviny, 17. 8. 2026: Diskusia okolo kauzy blahorečenia biskupa Vojtaššáka – vrátane zhrnutia reakcie ÚZŽNO.
