Zora VYPUŠŤÁKOVÁ

Abstrakt

Účelom tejto práce je poukázať na to, ako koučing a etikoterapia ako doplnkové metódy dokážu byť prínosné v procese mediácie a v rámci komparácie spomenúť ich spoločné črty a rozdiely. Koučing a etikoterapia sú nástrojom k odstráneniu intrapersonálneho konfliktu v prípade, ak je prekážkou konsenzu, ktorý je základom pre uzavretie dohody o mediácii.

Úvod

Mediácia ako odborná metóda riešenia konfliktov je použiteľná v ktorejkoľvek fáze konfliktu a v rôznych oblastiach života. Z hľadiska definície konfliktu sú mediáciou riešiteľné primárne interpersonálne konflikty. Pri intrapersonálnych konfliktoch, ktoré však často vyústia do konfliktu dvoch alebo viacerých strán, je možné pomôcť si koučingom, etikoterapiou, prípadne inými metódami. Alebo inak povedané, nie je možné trvale vyriešiť konflikt viacerých strán, ak si jedna z nich nesie v sebe svoj vnútorný konflikt. Kým koučing je medzinárodne uznaná metóda, v súčasnosti na území Slovenskej republiky certifikovaná ako vzdelávací kurz akreditovaný na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, etikoterapia ako fenomén Česko – Slovenska nie je natoľko rozšírená napriek jej prvotnému zadefinovaniu pred vyše sto rokmi jej zakladateľom MUDr. Ctiborom Bezděkom a postupnému šíreniu najmä lekármi celostnej medicíny, ako aj školami etikoterapie. Jej význam však postupne preniká do medicíny a psychológie a má veľkú budúcnosť, začína sa vyučovať na lekárskych fakultách v Českej republike, či už v rámci predmetu psychosomatika alebo iných súvisiacich predmetov. Cieľom tejto práce je poukázať na význam mediácie ako metódy riešenia konfliktov, možnosti použitia ďalších doplnkových metód ako sú koučing a etikoterapia a ich vzájomná komparácia za účelom pochopenia spoločných prvkov, ako aj rozdielov, ktoré ich od seba odlišujú.

Mediácia

Mediácia je založená na prístupe zmierlivého riešenia konfliktov, smerujúceho k dohode za účasti nestrannej a neutrálnej osoby. Napriek teoretickému ukotveniu role mediátora cez jeho zákonnú definíciu a špecifikovania fáz, postupov a techník, nie je ako taká regulovaná právnym predpisom. Ako metóda je v procese vývoja, rovnako aj jej teoretická koncepcia.

Pred tromi rokmi, v predvečer Pamiatky zosnulých, som zažila silný pocit déjà vu. Ráno som si umyla vlasy, naniesla na ne balzam, nech pekne pôsobí, a dlhé vlasy som si strčila do turbanu. Takto som chcela pred odchodom do práce zmysluplne stráviť čas, kým sa naraňajkujem. Z turbanu netrčal ani vlások. Pozerám na seba do zrkadla a zrazu príde myšlienka, ako by som vyzerala bez vlasov. Obliala ma studená vlna, zacítila som obavy, úzkosť, zovrelo mi hrdlo aj srdce. Keby sa dalo, hneď by som vzala tú myšlienku späť. A tak som si položila otázku, čo je za tým.

Ak som mala byť k sebe úprimná, musela som s pravdou von.

Videla som jasný obraz mojej drahej mamy spred mnohých rokov, kedy sa už dlho liečila na rakovinu. Po poslednej operácii dostala iný typ liečby, ako doposiaľ, chemoterapiu, ktorá spôsobila, že jej postupne vypadali vlasy. Boli sme spolu v parochniarskom obchode a ešte pred tým, než začali vlasy padať, sme vybrali takú, aby takmer nebolo poznať rozdiel. Boli tam nádherné parochne. Busta s tvárou americkej herečky Raquel Welch bola prekrásna a pristali jej všetky účesy aj farby.

Zbadali sme tam aj takú, ktorá mala vlasy ako ja – dlhé a husté, do polovice chrbta, skôr rovné, než vlnité, s teplou hnedou farbou, v trochu inom odtieni. Pohladkala som bustu po vlasoch a parochniar ma vyzval, aby som si ju vyskúšala. Chytila ma panika a zúfalo som povedala: „Nie, ďakujem.“ Vtedy som však ešte nevedela, že to, čo cítim, je strach zo smrti.

MuDr. Ctibor Bezděk, lekár, spisovateľ, pacifista, filantrop, propagátor vegetariánstva, autor konceptu etikoterapie, ktorými položil základy českej a slovenskej psychosomatiky. Námet a scenár a réžia: Ivan Křenek.

Nedávno som si uvedomil, ako ľahko človek skĺzne do sebaklamu, ilúzie. Myslí si, že už je v pokoji a vyrovnaný s tým, čo sa dnes deje s korona vírusom, prijíma a rešpektuje jednu stranu, očkovaných, a aj druhú stranu, neočkovaných. Avšak až život mu ukáže, ako to má.

Pred pár dňami som čítal v denníku Pravda článok o ľuďoch, ktorí sú nezaočkovaní. 

Bol to rozhovor s bioetikom , hovoril o nás ako o nezodpovedných a rozmaznaných deťoch, a to čo spôsobilo vo mne ,,hnev,,  , nakoľko som si to stiahol na seba bolo , že svojou nezodpovednosťou sa správame ako ,,infekční teroristi,,.

Ďakujem za túto Výzvu pre mužov, aby jasne a zrozumiteľne prejavili svoje postoje a názory k súčasnej situácii. Spustila vo mne hlboký sebaspoznávací proces a bola novou skúsenosťou.

Prišlo mi, že v súčasnosti ,"Slabí muži tvoria zlé časy". A táto výzva je tu práve preto, keďže ,"Zlé časy tvoria silných mužov",  tak aby opäť  "Silní muži začali tvoriť dobré časy". Je to uzavretý kolobeh života.

Začalo sa to veľkým nadšením, priam husiou kožou po tele. Waw, to je to, čo dnes muži potrebujú, ukázať svoj postoj a odvahu, zviditeľniť sa, začať rásť a byť silnými a zrelými mužmi.

Súčasne sa však začali u mňa na povrch vyplavovať rôzne pochybnosti a s nimi otázky.

Rozhovor Marcely Jedinákovej s etikoterapeutom a životným koučom Vladimírom Červenákom o tom, čo je to kríza, ako sa prejavuje v našich životoch a ako ju prežiť bez následkov a s uvedomením

Neodolateľnosť ženy spočíva v jej vnútornom postoji k sebe. Mnohé ženy chcú byť pre mužov tak neodolateľné a tak veľmi milované. Niekedy urobia čokoľvek, aby sa zapáčili, aj za cenu, že v skutočnosti nie sú samé sebou. Iné ženy majú zas zahorknutý prístup voči mužom, čo sa prejavuje nielen v rečiach, ale aj v ich ledabolom, či zanedbanom vzhľade. Obidva typy žien však iba nerozoznali, že neodolateľné už sú. Potrebujú iba objaviť svoj potenciál a pochopiť, že žiadny vzťah ich v skutočnosti nezachráni, preto je nevyhnutné nájsť vlastnú hodnotu v sebe a vystúpiť z role obete.

„Ak chce muž a žena zortvať v dlhodobom partnerstve, mali by sa držať jedného zlatého pravidla – na prvom mieste by mal vždy zostať partner, na druhom ich vzájomný vzťah, až na treťom mieste deti a na štvrtom rodičia partnerov. Toto je základná hierarchia, na ktorej všetko stojí a padá,” tvrdí etikoterapuet Vladimír Červenák, s ktorým sme sa rozprávali o láske a dlhodobých vzťahoch trochu komplexnejšie.

Sú žena a muž od prírody kompatibilní?

Sú veľmi kompatibilní v tom, akí sú rozdielni. Sú ako šrób a matica. Odpoveď nájdeme aj v našich dvoch mozgových hemisférach. Ľavá je logická, racionálna, matematická, orientujúca sa na detaily. Pravá hemisféra je kreatívna a intuitívna. Ak sme celistvý človek, máme vyriešené vnútorné konflikty, zažívame pokoj a obe hemisféry máme otvorené a tie medzi sebou voľne komunikújú a spolupracujú prostredníctvom 300 miliónov nerovových vlákien, tak aj vo vzťahoch sme priateľský, hodnota udržania vzťahu je veľmi vysoká. Čím viac máme konflikt medzi mozgovými hemisférami, tým viac vnútorných konfliktov prežívame. Vnútorné konflikty premietame do vonkajšieho sveta, do vzťahov okolo nás. Narušené vzťahy sú zrkadlom toho, že vnútorne máme blokované energie medzi mozgovými hemisférami, dôsledkom čoho nastupujú ochorenia tela, ciže fyzické choroby. To je základ etikoterapie, ktorá hovorí, že narušené vzťahy vedú k narušenému zdraviu. Udržiavanie dlhodobo pozitívnych vzťahov vedie k vyliečeniu aj z ťažkých chorôb a znamená byť zdravým.

- Viliam Zmeták a Vladimír Červenák

Viliam Zmeták a Viliam Poltikovič