„Pílim konár, na ktorom sedím, a myslím si, ako fajne - budem mať drevo do piecky." Vladimír Červenák

Tento „rozhovor“ vznikol v tichu, keď som sa úplne uvoľnila a počúvala Vladkove slová zo záznamu rannej sangy z 2. marca 2026. Slzy mi tiekli prúdom a do tých sĺz a sopľov zavolal práve Vladko. Keď počul, že slzím vďakou, povedal - napíš to. Slovo „rozhovor“ som dala do úvodzoviek, lebo vzniká nový typ článkov/hovorov medzi nami. Akých? Tu nás máte:     

VČ: Autoimunitné ochorenie je veľmi vážne zdvihnutý prst, ktorý rozhodne treba brať do úvahy a múdro sa zamýšľať nad jeho príčinami. Ak však v úvahách nie je svetlo, nemôže byť ani múdrosť. Veľmi často zdvihnutý prst riešime spôsobom, ktorý nerieši vzniknutú situáciu.  Nerieši príčinu.

AKO RÁD SOM ŽIL je životopisná kniha MUDr. Ctibora Bezděka (1872–1956), ktorý žil a pôsobil v rokoch 1920 až 1930 v Ružomberku, kde prvýkrát nazval život v súlade s pravdou a božími zákonmi ETIKOTERAPIOU. Podľa knihy bolo pomenované aj spomienkové stretnutie v ružomberskej synagóge pri príležitosti 70. výročia úmrtia tohto mestského lekára minulého storočia.

Inšpirácie z rannej sangy, Vladimír Červenák: Ak mám radosť, do systému prichádza energia, lebo som sa uvoľnil. Prečo som sa uvoľnil? ... lebo je tu niečo, čo ma presahuje a som jeho súčasťou. Otvorím sa teda dôvere a výsledkom je, že mi príde radosť. Príde mi energia celku, ktorého som súčasťou. Dôverujem tomu, že nie som na svete sám ako osoba, ale je tu aj niečo, čo ma tvorí. Vedomie.

Nemám energiu, som zvädnutý. Nezomrel som, ale zomieram. Tuhosť je stav, keď príde nejaká životná udalosť, ktorú nedávam, a ktorá ma zlomí. To je smrť.

Túto časť som nazvala - nájsť riešenie. Ak sa pozriem do svojej minulosti, netuším, či toto bolo darom do vienka od môjho narodenia, ale viem, že vždy v stíšení a uvoľnení prichádzalo riešenie. Vždy sa ukázala iná alebo ďalšia cesta.  Teraz už viem byť aj pozorovateľom myšlienkových procesov: chvíľu pozorujem, ako sa myšlienky v hlave usporadúvajú, a potom príde pocit naplnenia - áno, toto je správne riešenie. Takto to bolo aj v nasledujúcom príbehu a oceňujem, že napriek všetkému som našla pokoj a v pokoji vedela zaspať: