Liečivý kirtan na dnešný deň. Vokálna terapia.

Príčina arogancie, agresivity, pýchy je vo vysokom potenciáli zvýšiť si sebaúctu. Ako? Odpoveď nájdete v tomto videu.

Ako rozumiete slovám arogancia a ignorácia?

Rozpoznávate vo svojich postojoch, správaní, charaktere aroganciu a ignoráciu?

Pre udržanie dobrého fyzického, mentálneho a duchovného zdravia je dôležité naučiť sa rozpoznať ich už v jemnej forme.

Arogancia alebo nadutosť alebo domýšľavosť alebo spupnosť je negatívna charakterová vlastnosť alebo spôsob komunikácie. Možno ju považovať za kombináciu prílišného osobného egoizmu spojeného so závisťou.

Ignorácia je definovaná ako nevedomosť, neznalosť alebo tiež ako vedomé prehliadanie, úmyselná nevšímavosť.

Zamyslime sa spoločne nad tým, aké dôsledky z ignorácie vyplývajú pre náš život.

Ignoráciu človek môže prejavovať voči sebe, ľuďom, prírode, javom, veciam.

Samotná ignorácia nie je taká zdraviu škodlivá, akou sa stane v kombinácii s aroganciou. To je v skutku smrteľná kombinácia.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

Táto ľudová múdrosť vyjadruje skúsenosť, že človek nie vždy pozná dôsledky svojich myšlienok, činov a postojov. Napriek presvedčeniu, že koná s dobrým úmyslom, napácha často škody, ubližuje sebe aj iným, toho výsledkom sú narušené vzťahy. Tie potom vedú k dlhodobej nespokojnosti, nepríjemnému pocitu, ktorý je prejavom zablokovanej energie. V dôsledku blokovanej energie dochádza k chorobám. Toto je základný reťazec, ktorý treba pochopiť, ak túžime nadobudnúť stav trvalo udržateľného stavu zdravia, šťastia, spokojnosti, hojnosti a radosti.

Veľa ľudí má nepríjemný pocit zo seba samého. Kritizujú sa, vyčítajú si minulé činy a rozhodnutia, chyby, ktoré urobili. Rovnako toxické je, ak to robíme vo vzťahu k iným ľudom alebo prírode, či Bohu.

Aj v dôsledku nadávania na počasie narastá agresivita a nespokojnosť v človeku.
Rozčuľovaním sa k pozitívnej zmene nedôjde, narastie iba deštrukcia, rozklad vzťahov, zdravia.

Čo je príčinou toho, že človek koná tak, že na konci má narušené vzťahy k sebe, iným ľudom, prírode, Bohu?

Stratégia obrana - útok dožila, prišla bezpodmienečná harmónia

Kaď som sa ráno pred cvičením a ranným trátakom (koncentrovaný pohľad do vychádzajúceho Slnka) zastavil v apartmáne kde bývala Sarita po karimatku, dvere boli zamknuté. Napadlo mi, majú strach. „Prosím ťa, čoho sa bojíš, keď si na noc zamkla dvere na vašom apartmáne?“ opýtal som sa, keď Sarita otvorila dvere, otázku som nechal rozplynúť, bez toho aby som čakal odveď. Viem, že odpoveď sa bude vynárať postupne odrývať vrstva po vrstve. Sarita tento rok končí štvorročný výcvik v etikoterapii. Ovláda už etikoterapeutické zručnosti. A tak takto položená otázka pôjde rovno do stredu, kde odkryje tajomstvá jej strachu.

Byla jednou jedna Malinká duše, která řekla Bohu: „Já vím, kdo jsem!“ A Bůh řekl: „To je skvělé! Kdo tedy jsi?“ Malinká duše vykřikla: „Jsem světlo!“ Bůh se zeširoka usmál „To je pravda!“ zvolal. „Ty jsi světlo.“

Malinká duše byla velmi šťastná, protože zjistila to, co měly zjistit všechny duše v Království. „Oh,“ řekla Malinká duše: „to je vážně paráda!“

Ale brzy, když už věděla, kým je, jí to nestačilo. Malinká duše uvnitř sebe cítila touhu, že chce skutečně být tím, čím je. Šla zpět k Bohu (což není špatný nápad pro všechny duše, které chtějí vědět, kým skutečně jsou) a řekla: „Ahoj Bože! Teď, když vím kdo jsem, mohu tím také být?“

Bůh řekl: „Chceš říct, že toužíš být tím, kým už jsi?“ „No,“ řekla Malinká duše, „jedna věc je vědět, kým jsem a úplně jiná věc je tím skutečně být. Chci cítit, jaké to je být Světlem!“ „Ale ty už jsi Světlo.“ Zopakoval Bůh a znovu se usmál. „Ano, ale chci zjistit, jaký je to pocit,“ křičela Malinká duše. „Dobrá,“ řekl Bůh a smál se pro sebe, „předpokládám, že jsem to měl vědět. Ty jsi byla vždy dobrodružná.“

Ak sa človek pozerá na svoj život z priestoru, kde sa vníma od ostatného života, prírody, ľudí oddelený, vytvára si duálny pohľad - Ja a ostatný svet. Celostný pohľad, naopak, je priestorom vedomia, že som súčasťou prepojeného a všadeprítomného života. Predstavte si, že by sa ktorákoľvek vaša bunka vo vašom tele vnímala ako oddelená od buniek orgánu, ktorého je súčasťou a od celého tela. Priestor advaity – nie-dvojnosti je priestorom, kde nevnímame antagonistické (nezmieriteľné) protiklady, ale naopak symbiózu, synergiu a spoluprácu, teda harmóniu, ktorá je opakom rozorvanosti a boja.

Duálny pohľad na život vyvolá vnútorný nezmieriteľný konflikt

Ilúzia oddelenosti vytvára vzťah. Ja a ostatní ľudia, veci, javy. Kvalita tohto vzťahu ovplyvňuje kvalitu života. Narušené vzťahy vedú k bezmocnosti a chorobám. Tu je základ psychosomatického prístupu k sebaliečeniu. V tomto vzťahu v dôsledku mylného kontextu dochádza k porovnávaniu. Z porovnávania súťaženie, súperenie. Dieťa tieto vzory preberá od rodičov a bezprostredného okolia. Nadobúda presvedčenie, že život je večné súperenie. Dokonca súperenie dobra a zla. A tak kým mu sily stačia, stavia na dobro a bojuje so zlom. Všetko, čo v sebe odmietame, s tým začíname bojovať.

Etikoterapia ako cesta, k celistvoti, k  blaženosti, šťastiu, hojnosti a zdraviu.

Pozrite si záznam prednášky o Etikoterapii, ako ceste  k celistvosti, tak ako ju učím v Škole etikoterapie.

V škole v ktorej sa naučíte, ako spoznať seba samého, ako prebrať zodpovednosť  za svoj život, ako sa stať scenáristom, režisérom aj hlavnou postavou vo svojom životnom príbehu. Ako  liečiť seba samého na úrovni fyzického i mentálneho tela.