Niekedy je nám okamžite jasné, že sme to práve my, ktorí pohli určitou situáciou, niekedy ani za svet koreň situácie nevidíme a máme snahu obviňovať svojich najbližších, priateľov, nie celkom priateľov, šéfa, celý svet. 

Ako sa dopátrať ku koreňu, k príčine toho, čo sa nám v živote deje? Efektívnym spôsobom je schopnosť pozrieť sa na seba a prebrať zodpovednosť za všetko, čo nám prichádza do života. Viem, že v niektorých či mnohých prípadoch to nie je jednoduchá cesta. Najmä boľavé informácie z rodu či svojich zrodení máme v tieni, nechceme ich vidieť, a tak sa nám opakovane dejú rovnaké alebo podobné veci. Dokedy ešte chceme v tomto stave zotrvávať? Kedy naberieme odvahu sa pozrieť do seba a zistiť, že sme to my, ktorí takéto situácie potrebujeme, kým sa zobudíme? 

Zakladateľa etikoterapie MUDr. Ctibora Bezděka sme si "adoptovali" za svojho deda s veľkou vďakou a láskou za všetko, čoho sa v súčasnosti môžeme dotýkať, z čoho sa môžeme učiť i čo môžeme učiť, a čo môžeme dopĺňať, zdieľať. 
Cestičkami osudu sme sa zoznámili aj s Alexejom, vnukom deda Ctibora. S ním si stále píšeme a pred chvíľou som dostala mail s fotografiami. Z nich ma zaujala jedna - izbička lekára Ctibora Bezděka v Senohraboch, kde už dvakrát bol na návšteve Vladko Červenák (na foto) a kde som na stole spozorovala slovenský časopis VITALITA, v ktorom píšeme o dedovi Ctiborovi. 
Alex všetko komentoval slovami: "ŽIVOT JE OPRAVDOVÝ DAR." 
Dodávam - zázračný dar, v ktorom sa dejú ďalšie zázračné zázraky tak, že život ide presne ako najpresnejšie 
hodinky a prináša nové wau zázraky :-)
ĎAKUJEME, dedo Ctibor. ĎAKUJEME, Alexej.

Etikoterapia je momentálne in, narodila sa však v tridsiatych rokoch minulého storočia v Ružomberku v ordinácii českého lekára Ctibora Huga Bezděka, od smrti ktorého uplynie tento mesiac (22. februára) 60 rokov.

Ctibor Hugo Bezděk  desať rokov pôsobil na Slovensku, kde položil základy etikoterapie. Po potomkoch Ctibora Bezděka alebo po ľuďoch, ktorí boli s ním v styku, som  sa začala obzerať pred niekoľkými rokmi v Ružomberku. Hoci som mala nejaké tipy z Matice slovenskej, nepodarilo sa.  Koncom minulého roka sa však ozval Alexej Bezděk, vnuk slávneho lekára, slovenskému etikoterapuetovi Vladimírovi Červenákovi s tým, aký je šťastný, že na Slovensku žije človek, ktorí sa hrdo hlási k etikoterapii jeho deda. Keďže som absolventka školy etikoterapie Vladimíra Červenáka, kontakt mi posunul. S Alexom sme si potom dlho písali, vnuk spomínal na deda, moje otázky mu vraj pomáhali vrátiť sa k zabudnutému. Pred Vianocami som dostala krásny darček z Prahy, kde Alex žije. Čerstvo vydanú knihu Dobro a zlo od Ctibora Bezděka, ktorú zostavili manželia Bezděkovci - vnuk Alexej s manželkou Olgou. Obaja ju podpísali - je to pre mňa veľmi vzácny dar.  Mám pocit, akoby ma aj kniha, slová i odkazy Bezděkovcov ešte hlbšie spojili s etikoterapiou, teda s tým, čo robím, čím žijem.

S radosťou teda zdieľam spomienky vnuka Alexa na deda CTIBORA HUGA BEZĚKA

Na úvod celkom  jednoduchá otázka: „Dokážeš počúvať?“ môže vyvolať vo vás úsmev a okamžitú odpoveď, áno, samozrejme, uši mám v poriadku, počujem dobre.

Počuť dobre môže naozaj každý, kto má uši a sluch v poriadku, počúvať a počúvať s porozumením dokáže len ten, kto dokáže byť ticho.

Umenie stíšiť sa, umenie počuť aj ticho, patrí k vyšším etikoterapeutickým zručnostiam, ktoré umožňujú aplikovať  poznatky z etikoterapeutickej teórie do praktického života.  Je teda zručnosťou etikoterapeutickej praxe, schopnosti žiť život vedome.

Vedomý život

Človek, ktorý žije vedomý život, alebo inak, prebudený  človek, si plne uvedomuje príčiny a následky svojho myslenia i konania. Uvedomuje si, že vonkajší život a vzťahy mu zrkadlia  vnútorný život subosobností v ňom.  Ako scenárista, režisér i hlavná postava svojho vlastného životného príbehu  sa rozhoduje,  aký postoj zaujme, ak na seba narazia dve alebo viac jeho subosobností, ktoré majú rozličné zámery, ciele, túžby či potreby.

Rozpoznať, aký postoj zaujať, je práve vysoká etikoterapeutická zručnosť. Je majstrovstvom života.  Naučiť sa myslieť kauzálne, teda v reťazci príčin a dôsledkov je  vysokým majstrovstvom. Naučiť sa to dá  vedomým učením a tréningom alebo nevyhnutne prežitím v živote.

Ktorú z tých možností ste si vybrali vy?

Rozhodnúť sa pre vedomé sebazdokonaľovanie, vedomý rast, vedomú transformáciu, vyžaduje silnú vnútornú podporu, vyžaduje  správny zámer a silnú vôľu. Teda podporu archanjela Michaela, ktorý je symbolickým patrónom životnej sily a vôle k životu. Jej centrom je solárny plexus, teda miesto v ayurvede označované ako 3. čakra – manipura. Tento energetický uzol alebo bod musí byť vyvážený, aby energia v našom systému cirkulovala v súlade s kvetom života.  

Ak máme zablokovaný koreň, teda 1. čakru – muladháru, sme v odpore voči životu, pociťujeme strachy rôzneho druhu. Najčastejšie strach z nedostatku, strach z opustenia, strach z odmietnutia, strach z bezmocnosti alebo strach zo zlyhania. Vo vzťahoch sa blokovaná energia  tohto centra prejavuje narušenými vzťahmi v rodine, problémami v materiálnej oblasti, vrátane financií a podobne.  

Takto blokovaný koreň blokuje 2. energetické centrum, sakrálne centrum – swadhistanu. Ak je blokovaná, potom cítime intenzívny pocit viny.  V našej mysli sa v dôsledku blokovanej energie v tomto centre hromadia negatívne myšlienky. Sú výsledkom strachu  na úrovni 1. čakry. Liečiť ju môžeme odpúšťaním sebe aj iným. Ak máme takto blokovanú energiu,  zisťujeme alebo konštatujeme stav pýchy. Teda stav energetického odpojenia, uzatvorenia sa. Dôvod je najčastejšie zdanlivo pozitívny - potreba chrániť sa.

Bloky na prvých dvoch čakrách blokujú životnú energiu, veď sa nachádzame v stave odmietania, odporu voči životu. Potom na úrovni 3. čakry - manipury cítim hrču, zauzlené klbko energie, ktoré tlačí na hrudník. Je to závažný signál, že životná energia je naším odporom blokovaná. Spôsobili sme si to často nevedome sami. Silným blokátorom - posilňovačom blokovania tohto energetického centra je pocit studu, hanby. Nie náhodou sa v biblickom príbehu o Adamovi a Eve píše o tom, že  obaja potom, ako okúsili ovocie zo stromu poznania dobrého  a zlého upadli, do pýchy a zahanbenia. Figový list je jeho symbolom. Ak si takto blokujeme  energiu od koreňa stále vyššie a vyššie, v srdci pociťujeme žiaľ, smútok a prázdnotu. Chýba nám pocit tepla a lásky. Uchyľujeme sa k náhradám, ktorými si vyvoláme závislosti. Záleží potom už iba na intenzite našej sebanenávisti, ako silné a sebazničujúce závislosti si vypestujeme. O závislostiach však nabudúce...

Zaujatosť samým sebou – sebectvo zabíja