Zážitky blízké smrti z pohledu buddhismu a vědy

Okom boha Hora - Škola mystérií

Škola mysterií Horovho oka tak, ako ju poznali v starovekom Egypte a ako sa odovzdáva z generácie na generácie.

Na základoch egyptej kultúry vyrástla kultúra antická, hebrejská i kresťanská.

Staroveký Egypt

Egypťania vo svojom jazyku nemali slovo, ktoré by znamenalo náboženstvo. Nevideli rozdiel a nerozlišovali medzi posvätným a svetským. Boha, vesmír a seba chápali ako súčasť jedného celku spojeného láskou.

Podľa učenia egyptskej mytológie sa duša človeka prevteľuje, aby pochopila harmóniu a dôsledky svojich rozhodnutí.

Potom, čo človek prežije opačné extrémy, ako sú strach - pokoj, depresia - radosť, bohatstvo - chudoba, choroba - zdravie, porozumie zmyslu života prekoná všetky svoje fyzické hranice, stane sa nesmrteľným nadčlovekom, múdrym duchom, ktorý potom postupuje ďalej na ceste dokonalosti vesmíru.

Egypťania nám vo svojich chrámoch zanechali odkaz, že ľudia na ceste k sebapoznaniu musia prejsť mnohými životmi, všetci nakoniec doputujú k poznaniu nesmrteľnosti, k trvajúcej mysli.

Človek sa musí naučiť flexibilite, prijímať okolnosti, akceptovať všetko živé, naučiť sa oceniť to, čo má, byť vďačný za dar života a uvedomiť si, že je stvorený k láske.

KABALA

Kabala (z hebr. - prijatie, schopnosť duše pochopiť nadprirodzené idey, tradícia) je mystický smer v židovskej filozofii, ktorý sa ňou vinie od počiatku a výrazné miesto nadobúda v 9. stor. až 13. storočí.

V kabale dominuje problematika kozmologická. Pojem kabaly je strešný pojem rôznych spôsobov priblíženia sa k bohu prostredníctvom koncentrácie na modlitbu, ponorením sa do seba alebo vykonávaním mystických praktík. Teoretická kabala sa usiluje o poznanie, praktickej kabale ide o mágiu, vytváranie amuletov, o praktické dôsledky gematrie.

Cieľom praktickej kabaly bolo často urýchlenie príchodu Mesiáša na zem. Kabalisti študovali rôzne možnosti označenia Boha, mnohosť božieho zjavenia a jednotu v jeho pozadí (kabala je v tomto zmysle monistická) (cf. boh (kabala)). Stvorenie má stupne a svet je rozdelený na duchovné sféry (sfira).

Sféry, ktoré sú nám najbližšie, majú vlastnosti prístupné nášmu chápaniu; čím sú sféry bližšie k bohu, tým sú pre nás nepochopiteľnejšie. Medzi sférami existuje komunikácia v oboch smeroch. Človeku sa v systéme sfér pripisuje nezastupiteľná funkcia ako udržiavateľovi existencie sveta. Prvý človek bol nebeský, čistý a vládol prírode. V jeho duši boli zastúpené duše všetkých neskorších ľudí. Kabala verí v prevteľovanie. Dejinný vývoj vedie k zhmotneniu sveta prostredníctvom hriechu.

Dnešný svet má narušenú prirodzenú rovnováhu komunikácie medzi jednotlivými sférami, tento stav sa napraví po príchode Mesiáša. Zlo vzniklo rozbitím sefirot, ktoré boli obalmi alebo nádobami udržiavajúcimi božské prvotné žiarenie. Rozbitie spôsobilo zhmotnenie sveta, ale na všetkých črepinách zostali zvyšky prvotného žiarenia. Boh sa odráža vo všetkom, dokonca aj v zle.

Kabala je mystická cesta, založená na schopnosti komunikácie s naším vnútorným Majstrom. (Ka) Inak povedané bez meditácie a modlidby ju nie je možné študovať a poznať. Je nástrojom na rozvoj našej spirituálnej inteligecie.

Kniha kabali Sefer Jecira Kniha stvorenia je kozmologickým pojednaním, ktoré predvádza stvorenie všetkých vecí skrz permutáciu písmen.

Tri písmená matky, alef, mem a šin, charakterizuje rovnováha. Na jednej rovine sa nachádza Pozitív na druhej Negatív. Vyvážené sú Slovom.

Tri písmená matky, ktoré tvoria veľké a úžasné mystérium, sú stmelené šiestimi základnými kruhmi. Z táchto kruhov vychádza voda a oheň a práve z nich sa zrodili otcovia a matky pokolení.

Boh ustanovil a vytvoril tri písmená matky, kombinoval ich, vážil, premieňal a vytvoril podľa nich tri Matky: Alref, Mem, Šin vo svete, v roku a v mužovi a v žene.

Sedem dvojitých pismen, bet, gimel, dalet, kaf, pe, reš, tav, môžu postupne slúžiť ako model jemnosti, tvrdosti, sily a slabosti. Sú symbolom múdrosti, bohatstva, plodnosti, života, nadvlády, mieru a krásy.

Sedem dvojitých písmen slúži k označeniu protikladov, ktorým je ludský život vystavený.

Protikladom

múdrosti je bláznovstvo,

bohatstva chudoba,

plodnosti nepolodnosť,

života smrť,

ovládania závislosť,

mieru vojna,

krásy škaredosť.

Sedem dvojitých písmen je práve sedem. Sedem a nie šesť, sedem a nie osem. Premýšľaj o tom, nech je ti to natoľko zrejmé, že Stvoriteľ odsúhlasí návrat na Trón.

Dvanásť jednoduchách písmen he, vav, zajin, chet, tet, jod, lamed, nun, samek, ajin, cade, kof symbolizujú dvanásť šikmých polôh: východ - nahor, juh -nahor, západ - nahor, sever - nahor, severovýchod, juhovýchod, juhozápad, severozápad, východ-nadol, juh -nadol, západ-nadol, sever-nadol.

Dvanásť jednoduchých písmen sa rozprestiera až po hranice Večnosti a sú hranicami sveta.

Dvanásť jednoduchých živých písmen boli počaté, vytvorené, kombinované, vážené a premieňané Bohom. Vytvoril nimi dvanásť súhvezdí vo svete, dvanásť mesiacov v roku a dvanásť orgánov v mužskom i ženskom tele.

Dvadsaťdva písmen sa skladá z troch matiek, siedmich dvojitých, a dvanástich jednoduchých. Tri matky sú Alef, Mem a Šin, tj. vzduch, vod a oheň. Voda je nemým M, syčiaci oheň S a vzduch A, prostredník medzi oboma, ako váha zákona CHOK, je stredom medzi zásluhami a vinou. Dal týmto dvadsiatim dvom písmenám tvar a podobu, a pretože ich rôznym spôsobom kombinoval, stvoril dušu toho všetkého, čo je stvorené a čo má byť stvorené.

Dvadsaťdva písmen je zahalených do hlasu, vyrytých do dychu a umiestnené pre výslovnosť na týchto päť miest: do hrdla, na podnebie, na jazyk, za zuby a na pery.

Dvadsaťdva písmen, základných elementov, je umiestnených do sféry, ktorej číslo je 231. Kruh, ktorý ich obsahuje, sa môže točiť buď dopredu, a potom znamená šťastie, alebo naspäť, a potom znamená opak. Preto dal písmenám význam a kombinoval ich, Alef zo všetkými a všetky z Alefom, Bejt zo všetkými a všetky z Bejt atď.

Tak vzniklo 231 brán, a tak vidíme, že všetky reči a všetky tvory vznikajú týmto spôsobom tvorenia a v dôsledku toho vychádza všetko tvorstvo z jedného mana. Tak stvoril Alef a Tav (alfu a omegu), ktoré sa nemenia a nestarnú. Znakom toho všetkého je dvadsaťdva písmen a jediné telo.

Dvadsaťdva písmen sú základnými elementmi: tri najvyššie, sedem dvojitých a dvanásť jednoduchých.

Tri sú najvyššie: Alef, Mem a Šin, tri živly: oheň, vzduch a voda. Pôvodom (substanciou) neba je oheň, pôvodom atmosféry vzduch, pôvodom zeme voda: oheň stúpa hore, voda zostupuje dole a vzduch je princípom, ktorý medzi nimi ujednáva rovnováhu. Mem je tíží, Šin je hrotité (hore smerujúce) a Alef je medzi nimi prostredníkom. Alef-Mem-Šin je zapečatené šiestimi pečaťami a zahalené do mužstva a ženstva, pretože podľa známeho matematického učenia môže existovať len šesť kombinácií troch písmen, tri "silné" a tri "slabé". To vedz a cvič svoju meditáciu a špekulatívne myslenie na nasledujúcom: oheň podporuje vodu.

Sedem dvojitých, b, g, d, k, p, r, t, sa používa v dvojí výslovnosti: bejt, gimel, kaf, pe, reš, tav. Jedna výslovnosť je mäkká, druhá tvrdá ako obraz sily a slabosti. Dvojité písmená predstavujú protiklady. Opakom života je smrť, opakom bohatstva chudoba, opakom kultúry (výstavby) je pustošenie, opakom krásy škaredosť, opakom moci poroba.

Dvanásť jednoduchých písmen: he, vav, zajin, chet, ted, jod, lamed, nun, samech, ajin, cade, kuf. On ich navrhol, vytvoril, zmnožil, uvážil a kombinoval.

Ako ich zmnožil? - Dva kamene stavajú dva domy, tri stavajú šesť, štyri stavajú 24, päť stavia 120, šesť stavia 720, sedem 5040 domov. Od toho začni a počítaj, čo nemôžu tvoje ústa vysloviť a tvoje ucho pochopiť.
Pomocou týchto písmen vybudoval svet Jah, večný Sebaot, Boh izraelský, Boh živý, všemohúci, najvyšší a vznešený Pán, ktorý sídli vo Večnosti a ktorého meno je posvätené. J a H je zložené z dvoch, J H V H zo štyroch písmen. Sebaoth je ako poľné znamenie jeho zástupov. Boh Izraele: Izrael je ako knieža pred Bohom. Živý Boh: tri veci sa nazývajú živými: živý Boh, živá voda (voda života) a strom života. El: silný. Šadaj: doteraz postačujúci (pomáhajúci). Najvyšší: lebo sídli na výšinách a stojí nad všetkými bytosťami. Vznešený: lebo nesie a drží výšku a hĺbku, zatiaľ čo nositelia dole sú bremenom hore, nachádza sa On hore a nesie zhora (dole sa nachádzajúci náklad). On nesie a drží večnosť. Ten, ktorý sídli vo večnosti, lebo jeho vláda je prísna a trvá bez ustania. Jeho meno je pochválené: lebo ON a jeho služobníci sú svätý a chváli ho stále: svätý, svätý, svätý.

Dôkazom toto sú vierohodný svedkovia: Universum, rok a duša. Dvanásť je ich najnižšie, nad nimi sedem a nad siedmimi tri: z týchto troch stvoril svoj svätostánok; všetky sú spojený s jednotkou (s Vše-Jediným). Znak jediného, okrem ktorého nie je druhého vo svete vládnuceho kráľa, ktorý je jeden a ktorého meno je jeden.

Odkrývanie minulosti Tajomstvo kabaly

Enneada

Enneada (starogr. Εννεάς – „deviatka“, „devätoro“) je grécke označenie pre skupinu božstiev v egyptskej mytológii, ktoré sa viazali k určitému miestu alebo súboru mýtov. Pôvodné egyptské pomenovanie bolo pesedžet. Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a pesedžet bol ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci.

Stvoriteľský mýtus

Podľa kozmogónie mesta On jestvoval na počiatku bezbrehý oceán prvotnej vody nazývaný Nun (Nu). Z neho povstal Atum, božský stvoriteľ uctievaný v One. S jeho „stvorením“ je spojená predstava prvotného pahorku benben vynárajúceho sa z vôd. Tento symbol sa objavuje neskôr v podobe obelisku po celom Egypte a dal meno aj Onskému chrámu Hewet-benben (Dom benben). V inej verzii mýtu sa Atum zrodil z lotosu, ktorý vyrástol z vôd Nun. Atum bol ako boh dokonalý a celistvý, obsahoval už všetko stvorenie, mužský aj ženský princíp. Z tejto svojej úplnosti stvoril dve božstvá – mužského Šova (vzduch alebo sucho) a ženskú Tefnut (vlhkosť). Podľa jedného podania Atum „vyprskol Šova a vypľul Tefnut“. Podľa iného, menej poetického podania, stvoril bohov Atum masturbáciou. Zo spojenia Šova a Tefnut sa zrodili Geb (zem) a Nut (nebesá) a z ich spoločného objatia zasa štyria božskí súrodenci – Usire, Eset, Sutech a Nebtet – ktorí završujú Veľkú Enneadu.

Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá (staroeg. rˁ, podľa rekonštruovanej výslovnosti Rí-u-u), neskôr známy ako Amon-Ré, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Ré bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Ré-Harachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Réovho uctievania bolo mesto On (Jun), po grécky Heliopolis, čiže Mesto Slnka.

Podľa E. A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami.

Horus, ten ktorý rozpoznal dôsledky svojich postojov, myšlienok a činov.

Dosiahol stav vnútornej blaženosti bez vonkajšej príčiny.

Reharachtej

Hermetizmus v etikoterapii

Spoznaj, že nikdy nenajdeš mimo seba niečo, čo si nenašiel v sebe...
Pokiaľ si hľadanú vec nenašiel vo svojom vnútri, nepomôže Ti hľadanie mimo Teba, pretože i keď prejdeš okolo nej, nevšimneš si ju...
Čím viac múdrosti, lásky a krásy v sebe objavíš, tým viac jej nájdeš okolo seba...

♥

Tibetská kniha mŕtvych - Bardo Thodol

Mer Ka Ba

Ka (staroveký Egypt)

Ka je označenie starovekých Egypťanov pre životnú silu, dušu, ktorá odlišovala živú osobu od mŕtvej. Smrť nastala, keď Ka opustilo telo

Ba (egyptská mytológia)

Ba je označením tela a tým s čím sa bytosť ako individualita stotožňuje.

Je tým, čo robí človeka jedinečným a čo by označoval pojem osobnosť. Podľa Egypťanov mohli mať Ba, svoj jedinečný charakter, aj neživé predmety a skutočne, v Starej ríši boli často pyramídy nazývané Ba ich majiteľov. Podobne ako duša, aj Ba žilo ďalej po smrti tela. Zvyčajne bolo zobrazované ako vták s ľudskou hlavou, ktorý vylieta z hrobky, aby sa spojilo s Ka na druhom svete.

MER

Svetlo

Najznámejším zobrazením MERKABA je Dávidova hviezda, zobrazujúca dva trojuholniky oproti sebe.

Vo východnej filozofii sa zobrazuje ako Monada - jin-jang.