„Zákony sú ako klobásy. Je lepšie nevidieť, ako sa robia,“ povedal Otto von Bismarck pred viac ako sto rokmi.

Pred dvadsiatimi tromi rokmi by mi ani len s humorom nenapadlo kdesi toto napísať. Keď totiž čerstvá absolventka právnickej fakulty, veriaca v spravodlivosť právneho systému a priam v posvätnosť ústavy právneho štátu, skladá promočnú prísahu, je skalopevne presvedčená, že vďaka právu dobro vždy víťazí nad zlom. Odvtedy prešli viac ako dve desaťročia a prišla príležitosť rozpoznať, prečo mi aktuálnu situáciu už moja vzdelaná hlava neberie.

Zákony, napísané ako slová, už totiž dosť dlhú dobu nepredstavujú dohodu akceptovanú všetkými. Akceptácia totiž nie je len súhlas, je to aj prijatie iného názoru, prípadne situácie takej, aká je. Nie je to rezignácia, rekapitulácia, vzdanie sa s pocitom prehry. Je to aktívny postoj, kedy nebojujem proti tomu, čo sama zmeniť nemôžem. Prijatie je tak miestom vnútorného rozhodnutia, kde s pokojom možno presmerovať energiu, pôvodne zameranú na boj, na tvorbu niečoho nového. Ale chápem, že to, čo sa tu deje, na mieste, kde sa rúca právny štát, sa mnohým prijíma ťažko.

V podstate viac ako rok som tomu venovala pozornosť.

Potom som zistila, že ak sa nenechám do toho vtiahnuť mysľou a následne emocionálne, dejú sa mi v živote skôr príjemné veci. Je to tým, že pozornosť je obrovská energia. Je ako lúč baterky v tme, ktorou kam svietime, tam smeruje naša pozornosť a v tom sa potom nachádzame. To neznamená, že nie som informovaná. Čítam všetko, čo ku mne príde z jedného aj druhého „brehu“, vďaka čomu sa mi sformuloval názor a už sa mi darí vnímať to všetko iba ako holú informáciu. Pretože nie je podstatné, čo sa nám deje, ale ako na to zareagujeme.

A vnímam, že všetci sme dostali možnosť prísť na rázcestie, zhlboka sa nadýchnuť a rozhodnúť sa. Vybrať si svoju cestu.

Ale pozor, aj neurobiť žiadne rozhodnutie je rozhodnutie. A každé rozhodnutie prináša následky. V právnej reči sa to volá kauzálny nexus alebo príčinno-následné vzťahy. Inak povedané, rečou etikoterapie: ako myslíme, cítime a konáme, tak sa potom v živote máme.

Vitajte na stránkach Advaita.sk

Verím, že sú  vám v týchto náročných dňoch  užitočné.

Pokiaľ potrebujete osobnú konzultáciu sme vám k dispozícii. Podmienky nájdete na záložke Koučing

V prípade, že by ste radi podporili našu prácu pre vás, alebo by ste chceli vyjadriť, že naša práca je pre vás užitočná, poteší nás spätná väzba v zážitkovom zdieľaní, ale aj akákoľvek finančná podpora, aj symbolická, podľa uváženia.

Naše stránky neobsahujú žiadnu reklamu a na svoju činnosť získavame prostriedky prostredníctvom konzultačných a vzdelávacích služieb.

Ďakuejme

Variabilný symbol: 2020 

v poznámke: finančný dar

Namasté

List, ktorý mimoriadne potešil, ďakujem.

Vážený a milý pane Červenák,

mnohokrát Vám děkuji za informaci o Vašem včerejším mistrovském pořadu, který otevírá pohled do vnitřního VESMÍRU. Otevírá cestu pro vstup SVĚTLA do našeho těla ovládnutím mysli správným a léčivým dýcháním. Děkuji Vám, že jste mne opět přivedl na cestu ztišení mysli, ovládnutí svých myšlenek, k metodě správného dýchání a k dosažení samostatného sebevyléčení. K zavedení dechu ( prány ) postupně do celého těla a k soustředění jeho energie na bolavá místa ve svém organizmu... Při obědě jsem vše, co jsem si zapamatoval, vyprávěl členům naší rodiny, Váš pořad si právě teď pouštějí. Toto obohacení od Vás, s Vaším milým souhlasem přeposílám i některým, mým přátelům. Teprve dnes - a díky Vám - jsem si uvědomil, že je to letos právě 100 let, kdy Děd Ctibor, společně s jeho manželkou . Varvarou, přijali místo městského lékaře v Ružomberku. Za sebe, za moje prarodiče a rodiče, Vám, srdečně a upřímně děkuji, že jste v úvodním slově, manžele Bezděkovy, připomenul. ( Dnes má svátek HUGO ).

S poděkováním a pozdravem Alexej Bezděk

„Otec miloval našu mamu najviac na svete.“ ...a vraj pani Kozaková bola krehučká ako kvetinka. Ak by zafúkal vietor, zvädla by. To boli jedny z prvých slov, ktoré takmer spoločne vyriekli sestry Tánička a Hanička, keď som sa opýtala na otca Michala Kozakov. Ich otec bol jedným zo štyridsiatich dvoch detí, ktoré na striedačku dostali u MUDr. Ctibora Huga Bezděka, zakladateľa etikoterapie, svoj domov. Kedy? V tridsiatych rokoch minulého storočia a v Ružomberku. V Ružomberku sme sa so sestrami aj stretli pri dome, v ktorom Bezděkovci žili. Dievčatá si však už nepamätali, kde sa nachádzala ordinácia deda Ctibora, v ktorej desať rokov pôsobil..

Osobné stretnutie so sestrami, rodným menom Kozakovými, bolo druhé na ceste ku koreňom etikoterapie. Prvé bolo „rande“ v Prahe s Alexejom Bezděkom, s vnukom Ctibora Bezděka. Obe stretnutia boli veľmi silné,  plné emócií, blízkosti, objatí, spomienok...

Etikoterapia, komplexná autognostická,  sebakoučovacia metóda, ktorú v našich podmienkach  zaviedol do  praxe MUDr. Ctibor Bezděk. Na Slevensku je jeho pokračovateľom Mgr. Vladimír Červenák, zakladateľ školy etikoterapie Advaita.

Rozpoznávaním pravdy o sebe samom v prítomnom okamžiku náchádza etikoterapia prekážky na ceste k spokojnému životu naplneného radosťou, šťastím,  zdravým a hojnosťou v narušených vzťahoch. Metóda je zameraná na hľadanie príčin nespokojnosti, chorôb, agresivity, strachu v narušených vzťahoch k sebe samému, iným ľudom a  celku, ktorého sme súčasťou.

Etikoterapia je jednou z najúčinnejších  metód  na hľadanie hlbokých príčin ochorení   a na  rozpoznávanie emócií, stratégií a vzorcov správania, ktoré poškodzujú zdravie.   Príčinu chorôb, nehôd a úrazov nachádza v narušených vzťahoch k sebe samému, k iným ľuďom  alebo k životu ako takému. Etikoterapia je hlbinnou autoterapiou človeka smerujúceho k  celistvosti.

Čo človek potrebuje , akú výbavu, inštrumentál, aby mohol ísť cestou rozpoznávania Pravdy o sebe samom, cestou etikoterapie?

Na etikoterapeutickej, sebapoznávacej ceste potrebujeme poznanie a prax. K nim potrebujeme mentálnu výbavu Dôveru, vytrvalosť a odhodlanie.
Za tieto vlastnosti sa je možné modliť, lebo modlitba uvoľňuje rezistenciu, odpor voči životu a cez pokoru prichádza to tmy Svetlo.

Exupéryho modlitba

Rozhovor v  Rádiu Liptov 12.10.2018 s Dagmar Saritou Poliakovou na tému Etikoastrológia.

Dramatik Christian Dietrich Grabbe je autorom citátu, ktorý som vybrala ako titulok článku. Veľmi mi ladí s tým, o čom sme sa rozprávali s Vladkom Červenákom, mojim etikoterapeutickým priateľom, a čo sme  ďalej  rozvinuli do hĺbky i do diaľky v našom rozhovore.

Príbeh človeka, ktorý ukázal, akú silu a schopnosť uzdravenia má naše telo, pokiaľ mysel to podporuje.