22. februára 2016 „...vzpomeneme 60. výročí odchodu Děda Ctibora na Věčnost. Zemřel doma, ve svém pokoji, obklopen námi nejbližšími,“ napísal Alex Bezděk, vnuk zakladateľa etikoterapie, o posledných chvíľach Ctibora Huga Bezděka na tomto svete.

„Odcházel při plném vědomí a každému z nás popřál do našeho života to nejdůležitější. Dvakrát začal zpívat naši oblíbenou píseň - Jest jasno v duši mojí dnes... a jednou se pokusil i o druhý hlas. Všechno je to písemně mojí maminkou zachyceno v rodinných pamětech.“

Dedo Ctibor odišiel z tohto života v duchu všetkého toho, čím celý život žil, čo hlásal, o čom písal. Skromný, pokorný muž je okrem iných kníh i autorom autobiografického románu JAK RÁD JSEM ŽIL. Pracovne ho nazval Autobiografiou a týmto dielom odpovedal na popudy svojich priateľov, aby zachytil svoj pozoruhodný život. Autobiografia však mala komplikovaný zrod – jej prvé výtlačky prvých kapitol zhabala v roku 1953 Štátna bezpečnosť. Okrem nej zhabala aj množstvo ďalších rukopisov i osobných listov.

Navyše, deda Ctibora vypočúvali. Sám o tomto napísal: „... vyslýchali mě od 7.30 do 14 hodin, z toho asi dvě hodiny křížový výsluch. Nic pořádného nenašli, jen samí náboženství, a to je nezajímalo.“ Dôvod výsluchu – „... že prý v Autobiografii píšu špatně o Němcích... Vysvětluju mu, že tak se tenkrát žilo. Otevřel hubu a mlčel.“ Kniha vyšla zásluhou Ctiborovho vnuka Alexa a jeho ženy Olgy až v roku 2011.

Dedo Ctibor však nechal pre všetkých, ktorých etikoterapia očarí, odkaz v úvode knihy ZÁHADA NEMOCÍ, SKÚSENOSTÍ a UZDRAVENIE: „Zobral som hrsť skúseností a zhrnul ich v niekoľkých kapitolách. Sú to state veľmi kusé a neúplné, často len náznaky. Tu bude možné a nutné v začatom diele pokračovať. Veľa myšlienok nie je dostatočne zdôvodnených, a preto môžu udávať nové podnety k ďalšiemu hľadaniu."

Ďakujeme, dedo Ctibor, že môžeme nadviazať priamo na Váš odkaz, a tak s Vaším požehnaním etikoterapiou žiť a podporovať jej rozširovanie v srdciach tých, ktorí tak chcú.

Pridávam slová Ctiborovho vnuka Alexa, ktoré napísal v jednom maili a cítim, že patria všetkým: „Prosím Pána Boha, aby žehnal Vaše kroky, aby ste mohli i ďalej pomáhať ľuďom, ktorí pomoc potrebujú. Aby ste mohli i ďalej šíriť tak nevyhnutnú pozitívnu energiu a nádej všetkým ľuďom, ktorí ju hľadajú.“

Ďakujeme, Alex, ďakujeme dedo Ctibor, za Vašu podporu, silu i požehnania.