Počúvať a naozaj počuť, čo druhý hovorí, je veľkou zručnosťou, ktorú fyzicky prezentujeme postavením tela, mimikou tváre, výrazom v očiach a vnútorne nastavením mysle na počúvanie. Teda sme v priestore počúvania.

Čo znamená byť v priestore počúvania? Z môjho pohľadu - venovať plnú pozornosť tej bytosti, ktorá sa so mnou rozpráva. Byť s ňou fyzicky i vo svojej mysli bez toho, aby som si dopredu vytvárala odpovede, domnienky, aby som v mysli hodnotila jej výpovede, posudzovala či rozmýšľala úplne o niečom inom. To je hlboká neúcta k hovoriacemu. Vráťme sa však k úctivému aktívnemu počúvaniu. 

Život začína a končí, všetko začína a končí. Ak prijímame začiatky, sme vnútorne pripravení prijímať aj ukončenia. Či to reálne aj robíme v bežnom živote, vieme sami. Stačí otázka – prijímaš smrť?

Prijímaš smrť? Správna odpoveď sa ukáže pred dverami na druhý breh, keď je na jednej ich strane napísané smrť, na druhej život. Kým k tým dverám prídeme, môžeme sa naučiť ukončovať  situácie v každodennom živote.

Zámer, uvoľnenie a prijímanie, prvé tri etikoterapeutické zručnosti máme za sebou. Dnes budeme zľahka hovoriť o odpustení a o hoo ponopono, starej havajskej technike lásky, odpustenia a vďaky. 

I odpustenie predstavím tak, ako sme sa ho dotýkali v etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka. Pridám aj príbehy, keď som cez hoo ponopono riešila zložitejšie situácie. 

Zručnosť vedieť prijímať je podľa mňa jedna z najúžasnejších etikoterapeutických zručností. Vedieť prijímať situácie, ľudí, príbehy, všetko, čo sa nám v živote deje, dáva možnosti, ako konať ďalej v dôvere a byť akčnou bytosťou. 

Fyzické uvoľnenie je najznámejším uvoľnením, na ktoré si pravdepodobne spomenieme. Je však len prvým stupňom uvoľnenia, na ktorý máme priamo dosah. Ide o uvoľnenie fyzického tela, o rozpustenie či prepustenie napätia v svaloch.

Aké možnosti máme uvoľniť sa nielen na fyzickej, ale aj mentálnej, emočnej, energetickej a spirituálnej úrovni? Ktoré uvoľnenie máme vo vlastných rukách a ktoré sa „udeje“, príde darom za intenzívnu prácu na sebe? Najviac skúseností máme už spomínaným fyzickým uvoľnením alebo lepšie povedané s fyzickým napätím. Zvykli sme si v ňom žiť a považujeme stav v napätí za „normálny“, pretože v jednostrannom napätí žijeme takmer nepretržite. V. Červenák: „Nemáme vytvorené mozgové štruktúry, neurologické dráhy, ktoré by mozgu umožnili nastoliť v tele harmóniu, stav pokoja, uvoľnenie.“ 

Často vo svojich textoch hovorím o etikoterapeutických zručnostiach. Ide o deväť zručností, s ktorými som sa zoznámila v štvorročnej etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka a rada ich postupne predstavím. 

O ktorých deväť zručností ide? Sú to: 1. zručnosť stanoviť si zámer, 2. zručnosť uvoľniť sa na piatich úrovniach, 3. zručnosť prijať život taký, ako je, aby mohol byť taký, aký ho chceme mať, teda technika prijatia 4. zručnosť odpúšťať, 5. zručnosť ukončovať, to znamená ukončovanie koreňových vzorcov, prenesené neukončenia z minulosti, ukončovanie nesprávnych bludných presvedčení, ukončovanie s inými ľuďmi, zvieratami, vecami, 6. zručnosť aktívne počúvať, 7. zručnosť byť v priestore ticha, 8. zručnosť vytvárať porozumenie s inými ľuďmi i so sebou a 9. zručnosť cítiť sa celistvo, byť v priestore nie-dvojnosti, teda byť v priestore  Advaity. 

Ako rozpoznať či sme v priestore odporu alebo v priestore spojenia. Symptómy odporu a spojenia. Osobná transformáčná cesta autognostickou metódou  - etikoterapiou.

Etikoterapia je metóda, ako rozpoznať narušené vzťahy, či už k ostatným alebo sám k sebe. Etikoterapia v narušených vzťahoch vidí príčinu nerovnováhy, ktorá človeku poškodzuje zdravie a bráni žiť spokojný život.

Zdravie má pre človeka nevyčísliteľnú hodnotu. Stačí malé zaváhanie v podobe nádchy a je ovplyvnená kvalita nášho každodenného prežívania. Telo je dokonale prepojený organizmus. Ak prestane fungovať čo i len jeho najmenšia súčasť, skôr či neskôr sa to prejaví na fungovaní celku. Žijeme v dobe informácií. Sme dokonale poučení o tom, ako telu venovať náležitú pozornosť. Zdravo sa stravujeme, cvičíme, a aj napriek nášmu zodpovednému prístupu k vlastnému zdraviu sa stane, že telo zlyhá. Každé ochorenie je signálom, ktorý by sme si mali všímať. Lieky potlačia príznaky choroby, podstatné je však odhaliť príčinu.

Pán MuDr. Ctibor Bezděk definoval pred takmer storočím etikoterapiu ako metódu, ktorá vidí príčiny chorôb, nehôd, úrazov a nespokojnosti v živote v narušených vzťahoch k sebe, k ľuďom, prírode a k Bohu. Liečenie spočíva v postupnom odkrývaní zlozvykov a osvojovanie nových, zdravie podporujúcich návykov. Táto štúdia to exaktne , vedecky dokazuje. Stojí za zamyslenie...

Čo nás udržiava zdravých a šťastných v priebehu života? Keby ste mali teraz investovať do vášho budúceho Ja, kam by ste vložili svôj čas a energiu? Nedávny výskum mladých ľudí z prelomu tisíciročia sa pýtal, aké sú ich najdôležitejšie životné ciele, viac ako 80 % povedalo, že ich hlavním životním cieľom je zbohatúť. Ďalších 50 % z tej istej skupiny mladých ľudí povedalo, že ďalším významným životným cieľom je získať slávu.
Čo nás ale naozaj činí šťastnými a zdravými behom našej cesty životom? Pokiaľ si myslíte, že sú to sláva a peníze, nie ste sami – ale podľa psychiatra Roberta Waldingera sa mýlíte.
Ako vedúcí 75 rokov trvajúceho výskumu vývoja v dospelosti, Waldinger má prístup k jedinečným informáciám týkajúcich sa skutočného šťastia a spokojnosti. Vo svojej prednáške sa s nami podelil o tri najdôležitejšie lekcie, ktoré sa z výskumu naučil, a tiež o niekoľko praktických a prastarých ponaučení, ako budovať naplnený a dlhý život.