Etikoterapeutický seminár v januári v Thajsku otváral mnohé témy ohľadom života a smrti, zanechal odkazy a určite účastníci potvrdia, že bol hlbokým, transformačným, spojovacím. Po návrate na Slovensko sme skonštatovali, že Thajsko nás spojilo do jednej nádhernej rodiny. Ponúkam teraz pohľad do niektorých thajských dní tak, ako sme ich žili cez jednotlivé udalosti, príbehy, zdieľania.

Ako huby po daždi sa všade okolo nás stále vo väčšom počte objavujú poradcovia takmer pre všetko. Pre zdravý životný štýl, finančné poradenstvo, životosprávu a výživu, fitnes a šport...

Dnes sa zamyslime nad tým, aký dôvod, príčinu a dôsledky má tento jav na naše vzťahy.

Zo základov etikoterapie vieme, že takmer za všetkým, čo robíme, treba hľadať potrebu žiť zmysluplný život a byť užitočný. Zmysel nám dáva to, čo dvíha našu sebaúctu, sebadôveru, sebavedomie a sebalásku. Veľmi veľa z nás to však z neznalosti dôsledkov robia toxicky a ubližujeme si tým. Sebaúctu, sebadôveru sa pokúšame zvýšiť porovnávaním sa s inými. Rovnako nám ubližuje, keď takto uvažujeme buď v myšlienkach, alebo keď o tom hovoríme. Porovnávaním hodnotíme, vytvárame súdy a tým toxické prostredie v sebe. Najmä ak myšlienkami a slovami druhú stranu znevažujeme, bagatelizujeme, nahliadame na ňu bez úcty a rešpektu.

Prejaví sa to v našej komunikácii, sme potom arogantnejší a agresívnejší. Príčina je v tom, že keď sa porovnávame a hľadáme na iných chyby, hodnotíme ich, kritizujeme, vyvyšujeme sa tým. Opantá nás pýcha. Veľmi často si to vôbec neuvedomujeme. Chvíľkový pocit, blaženosť z toho, že ja robím veci správne, že mám správnejší názor, že mám pravdu, mi dáva pocit víťazstva. Túžime zvíťaziť, byť najlepší, lepší ako ostatní. Žijeme v predstave, že život je boj o miesto pod Slnkom. Šťastnejší si ho vybojujú, smoliari im musia slúžiť. Ak niekedy takto uvažujete, zastavte sa a veľmi vážne sa pozrite na dôsledky. Je ním flustrujúci pocit štvanca, únava zo života, vzťahy na ruby, pocit bezmocnosti.

Je to totiž vaše videnie sveta, ktoré pokiaľ nezmeníte, uzavriete sa v bludnom kruhu bezmocnosti, hnevu, smútku, strachu.

Mám pocit, že  rozhovorom o arogancii s  Vladkom Červenákom sme šli hlboko do špiku kostí. Pritom rozhovor začal tak nevinne – otázkou: čo je ignorácia a pokračoval hraním sa s jej významom. Ignorácia je predsa nevedomosť. A čo je ignorácia ignorácie? Arogancia! Som arogantná? Sme arogantní? Ľahšie poviem – áno, druhí sú arogantní, ťažšie priznávam farbu. Viac v rozhovore, nech sa páči: Ignorácia – nevedomosť, je vedomá a nevedomá. Vedomá, keď sa vyhýbame niečomu, napríklad stretnutiu, alebo ignorujeme určité fakty... Vieme síce, ale napriek tomu utekáme do ignorácie. Riadi nás totiž strach.

Základem nemocí jsou dlouhodobé negativní emoce, a to i ty neuvědomované. Akutní silné negativní emoce způsobují akutní zdravotní potíže emoční stres. Je několik základních skupin emocí, které ovlivňují biologii těla. První skupinou jsou emoce zlosti. Jí je podobný hněv, zuřivost, popuzenost, rozhořčení, nenávist.
Další skupině negativních emocí dominuje smutek, a patří tam žal, zármutek, sklíčenost, melancholie, sebeobviňování, pocit osamělosti, zoufalost. 
Takové pocity vědomé či neuvědomované blokují tělesnou energii. Smutek je spojený s depresí, s nízkým tlakem, malou energií a sníženou imunitou. Do skupiny strachu patří úzkost, nervozita, obavy, zděšení, podezíravost, pochybnost, fobie, panika.Emocionálním konfliktem rozumíme chronické emocionální, nevyřešené a nezpracované, vnitřní trauma - neustálé vnitřní napětí vyvolané vnitřním konfliktem, které odebírá mnoho životní energie. "Sžírá" nejdříve naši mysl a potom i naše tělo 
To je velmi zjednodušený výčet toho, jak působí dlouhodobé negativní emocionální vyladění na naše zdraví a jaké nemoci nám způsobuje. 

Úvahy o nemoci 
Úvod přednášky Dr. Med. Antona Wille „Gedanken über Gesundheit und Krankheit“ (Úvahy o zdraví a nemoci) 
Zkusme se podívat na příznaky nemocí jako na posly, kteří nás na něco upozorňují. Nemoc jako existenciální stav člověka poukazuje ke zdraví. Nemoc mi umožňuje uvědomit si skutečnost, že se mi něčeho nedostává, skutečnost, že neprožívám to, čím jsem ve své podstatě. A tak právě nemoc mě může do hloubky upamatovat na mé bytí a uvědomit si sebe sama. Čím méně sám sebe vnímám, tím více se zaplétám a uchyluji do světa hmoty. Z nejhlubšího trojjediného spojení těla, duše a ducha se dostávám do svázanosti s hmotným světem, s pouhou tělesností.

2. diskusný večer: 19. 03. 2014

Žena, muž, dieťa a rodina

1.časť

2. časť

3. časť

1. diskusný večer 9. 12. 2013

Od liečenia k uzdraveniu duše

Antropológ navrhol hru pro deti z afrického kmeňa:

Položil koš plný ovocia k stromu a  povedal  deťom,

že kto sa tam dostane prvý, vyhrá všetko sladké  ovocie.

Keď im povedal, aby vybehli, všetci sa chytli za ruky a bežali spolu.

Potom spolu sedeli a užívali si dary Zeme.

Keď  sa ich opýtal, prečo nebežali tak, aby niekto z nich mal všetko  ovocie sám pre seba, povedali:

"UBUNTU,  ako  by niekto z nás mohol býť šťastný, keď by všetci  ostatní boli smutní?"

"UBUNTU" v Hosa  jazyku znamená: "Ja som, pretože my sme."

Žiak sa pýta majstra:

„Kedy vieme, že sa z človeka stáva osvietený človek?“ „Z človeka sa stáva osvietený jedinec vtedy, keď je schopný rozpoznávať,“ odpovedal majster. „Keď je schopný rozpoznávať čo?“ opýtal sa žiak. „Keď je schopný rozpoznávať človeka v embryu, tvár Krista v odpornom človeku a zdroj osobného rastu v kríži života.“

Ak hľadáš svetlo, ak hľadáš pokoj v duši, otvor si srdce, oči i uši.

„Čo ma urobí  lepším?"  Dalajláma odpovedal:

„Čokoľvek, čo ťa urobí  viac

- súcitným,

- citlivým,

- objektívnym,

- milujúcim,

- ľudským,

- zodpovedným,

- etickým.

Náboženstvo, ktoré toto dokáže, je pre teba tým najlepším."

"Ak chcete vedieť, aké ste mali včera myšlienky, všimnite si, ako sa dnes cíti vaše telo."

Indické príslovie

Hľadanie duchovných príčin chorôb je súčasťou každej celostnej terapie, ktorá chápe človeka ako multidimenzionálnu bytosť. Etikoterapia vidí príčinu chorôb v chorých vzťahoch k sebe,  druhým i celku, ktorého sme súčasťou, a ktorý nás presahuje. Ubližujeme si teda narušenými vzťahmi. Narušené vzťahy poukazujú na neporiadok v našej duši, na vnútorné konflikty, ktoré sa potom vo vzťahoch zrkadlia.

Etikoterapia je nástrojom sebapoznávania s cieľom uvoľniť bariéru, ktorá človeku bráni žiť zmysluplný šťastný život.

Tou bariérou, zátkou v toku energie, je narušený vzťah na niektorej úrovni. To spôsobuje blokáciu energie, ktorá sa na fyzickej úrovni prejavuje ako ochorenie orgánu.

Ak človek dôveruje svojim vnútorným zdrojom,ak je vnímavý k svojej intuícii, potom vnútorné zdroje podporujú jeho sebavedomie, sebadôveru a sebaúctu. Ich rast mu otvára nové možnosti. Zvyšuje si tým osobnú slobodu a intenzitu prežívaného šťastia a radosti. Je pozorovateľom i pozorovaným, terapeutom i klientom v jednej osobe. Nevytvára závislosť na vonkajších faktoroch. Významne zvyšuje mieru osobnej slobody, čo je jeden zo základných predpokladov pre pocit šťastia. Človek môže byť sám sebou.

Je teda transformačnou metódou, ktorá zmení nefunkčné stratégie za také, ktoré podporujú vnútorné ciele života, stratégie, ktoré hovoria životu ANO!

Ako etikoterapeut pracujem metódou intuitívneho koučingu, ktorá je v našich podmienkach ojedinelou. Vedený intuíciou, dodržiavajúc zásady koučovacieho rozhovoru, sa klient postupne otvára, vytvára sa bezpečné prostredie, ktoré umožní, aby sa zablokovaná energia uvoľnila a klient už počas prvého stretnutia môže významne zmeniť svoje toxické postoje.

Akoby z neho spadla ťažoba, narovná sa, má pocit, že je ľahší. Je to často spôsobené len tým, že sa stretol s niekým, kto je k nemu priatelský, kto je tu preňho. Mnohí od detstva nezažili nikoho, kto by ich mal skutočne rád. Je to tak v každej rozprávke, najväčším liekom je láska.

Až prekvapivo šokujúce je zaujímavé zistenie

Prečo sme vlastne chorí a prečo umierame na choroby? Zaujímavá otázka, ktorú si určite položil takmer každý z vás. Odpoveď na ňu sa snažil získať aj americký biochemik Dr. Robert Young, ktorý na základe výskumu prišiel k zaujímavému záveru. Svojím opodstatneným tvrdením však šokoval verejnosť.

Po 25 rokoch výskumu ľudského tela v rovine ľudských buniek prišiel Dr. Robert Young na prekvapujúce zistenie. Tvrdí, že v skutočnosti neexistuje viacero chorôb, ale len jedna choroba - prekyslenosť organizmu. Ako ďalej vysvetlil, život človeka je závislý na rovnováhe medzi kyselinami a zásadami v organizme, pričom na meranie kyslosti tekutín sa používa stupnica pH v intervaloch 0-14. Ak má človek viac ako 7.00, má zásadité hodnoty, ak menej, tak kyslé.

Môže za to jedlo?